Znečisťovanie životného prostredia

Ochrana životného prostredia

Príroda je naša matka. Je krásna, nádherná a veľmi dôležitá. Človek ju však bezohľadne ničí. Prečo??
Zaslepený krátkodobým ziskom, i absolútnou bezohľadnosťou je veľa z nás schopných zničiť úplne všetku nádheru čo nás obklopuje. Jedným zo spôsobov ničenia a znečisťovania našej planéty je skleníkový efekt. to ako pracuje je zrejmé už z jeho názvu. Skleníkové plyny by sme mohli prirovnať ku sklu skleníka ktorí síce prepúšťa slnečné paprsky dnu, ale vznikajúce teplo už nepúšťa von. Skleníkovým efektom je potom ono teplo, ktoré pocítime ak do skleníka vstúpime. To, že naďalej vypúšťame množstvo skleníkových plynov do ovzdušia sa teda dá prirovnať ku situácií kedy si nad svojimi hlavami pomaly ale, isto staviame globálny skleník, z ktorého nieto kam odísť.
Okrem toho existujú veci, ktoré účinok skleníkového efektu zosilňujú:
Napríklad, týmito činiteľmi sú plyny s nepriamym skleníkovým efektom, či kyslé dažde, ktoré sa týkajú predovšetkým Severnej Ameriky a Európy.
No nieje to až také zlé, lebo existujú činitele, ktoré účinok oslabujú:
Príkladom sú pevné častice v atmosfére, ktoré absorbujú a odrážajú slnečné žiarenie, čiže ochladzujú zemský povrch. úzko spätá je so skleníkovým efektom je aj ozónová vrstva a ozónová diera. No nie každý vie čo to je. Vrstva je vlastne plynný obal okolo Zeme a diera v ňom sa nazýva ozónová diera. Je to samozrejme povedané zjednodušene. Ale treba si uvedomiť, že nemalý podiel na vzniku ozónovej diery má človek. Nastolila sa však otázka, prečo vznikla ozónová diera? Odpoveď leží vo vývoji ľudstva a jeho zaobchádzaní s prírodou a zaťažovaním atmosféry. Veľkými firmami chemického, energetického, závodného, potravinárskeho, ťažobného a iných priemyslov sa koná znečisťovanie ovzdušia, no niekedy si však túto činnosť ani neuvedomujeme. V dôsledku týchto faktorov sa vytvorila spomínaná ozónová diera. Najväčšie takéto diery sa nachádzajú nad vysoko priemyselnými oblasťami, no niekedy aj nad púšťami. Následky a vplyv faktov je prenikanie ultrafialového žiarenia do našej atmosféry, čím sú spôsobené rôzne ochorenia a ťažkosti imunitného systému človeka. Tieto si ľudia zapríčiňujú no nevedome.

Čo teda robiť aby sa zabránilo nepredstaviteľným škodám na prírodných systémoch, na ktorých závisí celý náš život a život našich generácií?
Základným cieľom je zastavenie alebo aspoň výrazné zníženie tempa rastu znečistenia a postupnej devastácie životného prostredia, ovzdušia, vody, pôdy a aktívny prístup k tvorbe životného prostredia. No našu planétu netrápi len skleníkový efekt, či ozónová diera ale aj stále rastúce globálne otepľovanie. Či už ste o tomto jave presvedčení alebo nie je dôležité rozumieť tomu čo sa pod týmto názvom skrýva. Globálnym otepľovaním vedci nazývajú proces všeobecného otepľovania zemskej atmosféry. Globálne otepľovanie sa ďalej rozlišuje na prirodzené a na to zapríčinené človekom. O existencii prirodzeného globálneho otepľovania niet pochýb a ani sa o ňom v medzinárodných kruhoch nevedú búrlivé diskusie. Je jednoducho faktom že priemerné teploty sa (už od doby ľadovej) zvyšujú, problémom však je práve ono otepľovanie zapríčinené človekom. Základné otázky o ktorých sa ešte stále vedie diskusia sú:
§ urýchľuje človek svojou činnosťou proces globálneho otepľovania?
§ je rýchlosť globálneho otepľovania nebezpečná pre prirodzené ekosystémy na Zemi?
Prvá otázka veľmi jasne vyjadruje pochyby o tom či je zrýchlenie globálneho oteplenia za niekoľko posledných desaťročí prirodzeným javom ktorý sa periodicky opakuje v tak dlhých cykloch že sme to doteraz nemali možnosť spozorovať alebo či je dôsledkom ľudskej činnosti, čiže narušením prirodzenej rovnováhy v atmosfére.

Druhá otázka úzko súvisí s tým ako si odpovieme na tú prvú. Ak sa totiž prikloníme na stranu tých čo príspevok človeka ku globálnemu otepľovaniu popierajú nepovažujeme za potrebné sa touto otázkou ani zaoberať - glob. otepl. je prírode vlastný jav a nijako ju teda nemôže ohroziť. Ak však uznáme že činnosť človeka môže meniť klíma v celosvetovom merítku je dôvod vážne sa zaoberať otázkou či sa zmeny budú odohrávať rýchlosťou ktorej je príroda schopná sa prispôsobiť tých čo príspevok človeka ku globálnemu otepľovaniu popierajú nepovažujeme za potrebné sa touto otázkou ani zaoberať - glob. otepl. je prírode vlastný jav a nijako ju teda nemôže ohroziť. Ak však uznáme že činnosť človeka môže meniť klíma v celosvetovom merítku je dôvod vážne sa zaoberať otázkou či sa zmeny budú odohrávať rýchlosťou ktorej je príroda schopná sa prispôsobiť
Čo alebo kto je teda príčinou globálneho otepľovania?
Väčšiu časť atmosféry tvoria plyny dusík a kyslík. Tieto plyny žiarenie ani nepohlcujú ani nevyžarujú. Na tepelnú bilanciu atmosféry teda nemajú žiadny vplyv. V atmosfére sa však nachádzajú plyny ktoré určitú časť tepelného žiarenia pohlcujú a teda atmosféru a zemský povrch otepľujú. To sú tzv. skleníkové plyny, ktoré spôsobujú fenomén nazývaný skleníkový efekt.

Sú to predovšetkým vodná para, oxid uhličitý ale tiež metán, oxid dusný, chorfluorované uhľovodíky (freóny) a ozón.
Ochrana životného prostredia by nemala nechať ľahostajným nikoho z nás, nakoľko sme s ním spojení každý deň nášho života. A len na nás záleží, v akom prostredí budeme niekoľko rokov my a naše deti žiť. Nezabúdajte, že príroda vždy dáva pôžičku, ale nikdy nezabudne predložiť svoj účet. Ľudia, ktorým nieje ľahostajné zhoršujúce sa životné prostredie vôkol nás každoročne oslavujú deň Zeme 24. apríla. Nech sa tento deň stane sviatkom nás všetkých!.