referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Simona, Šimon
Streda, 30. októbra 2024
Skleníkový efekt
Dátum pridania: 17.05.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Natka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 254
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 5m 50s
Pomalé čítanie: 8m 45s
 

Zemská atmosféra sa udržovala po stovky rokov, ale teraz, vďaka dôsledkom ľudskej činnosti, je tento zdroj života a ochrany vážne ohrozený. Táto hrozba zahrňuje skleníkový efekt, globálne otepľovanie, jedovaté splodiny, stenšujúcu ozónovú vrstvu a kyslé dažde. Tieto plyny boli vždy súčasťou atmosféry a mali zadržovanie tepla zo slnečných lúčov odrazených od zemského povrchu. Bez nich by Zem bola taká chladná, že by zamrzli oceány a všetko živé by zahynulo. Ale akonáhle sa podiel týchto takzvaných skleníkových plynov v atmosfére zvýši pôsobením znečisťovania ovzdušia, sa zachytáva príliš mnoho tepla a Zem sa začína oteplovať. Len v tomto storočí sa priemerná globálna teplota o pol stupňa Celsia zvýšila. Vedci teraz predpovedajú ďalšie zvýšenie teploty o 1,5 až 4,5 stupňa Celsia do polovičky budúceho storočia. Odhaduje sa, že viac než miliarda ľudí dnes dýcha vzduch silno znečistený jedovatými plynmi, prevažne oxidom uhličitým a oxidom siričitým, ktoré vznikajú ako vedľajšie produkty priemyselnej výroby. To má za dôsledok prudký nárast hrudných a pľúcnych chorôb, obzvlášť u detí a starých ľudí.

Znepokojujúce je tiež vzrastajúci počet ľudí trpiacich rakovinou kože. To spôsobuje škodlivé ultrafialové žiarenie, ktoré v slnečních lúčoch preniká poškodenou ozónovou vrstvou. Ozónová vrstva v stratosfére nás chráni tým, že tieto škodlivé ultrafialové lúče vstrebáva. Ale celosvetové užívanie freónov (CFC) v sprejoch, mrazničkách, čistiacich prostriedkov a polystyrénoch spôsobilo také zvýšenie množstva týchto plynov v atmosfére, že ich nedokáže vstrebať. Tieto prebytočné plyny sa rozkladajú a vytvárajú chlór, ktorý napáda a ničí ozón. Ako prvý objavili tento efekt výskumy v Antarktíde v roku 1985, keď sa v ozónovej vrstve nad niektorými časťami južnej pologuli objavila diera. Vedci sa obávali, že to môže spôsobiť stenšovanie ozónovej vrstvy nad ostatnými časťami planéty, a že budú ľudia silnejšie vystavení škodlivému žiareniu.

Bohužiaľ v roku 1995 oznámili vedci výskyt dier v ozónovej vrstve nad Arktídou a časťami severnej Európy.

Ročne sa do ovzdušia dostáva 340 mil. ton oxidu uhlíka. Ak spaľujeme na ohnisku drevo, kúrime uhlím, ropou či zemným plynom a naše autá jazdia na benzín, meníme tým obrovské kvantá kyslíka na CO2. Ako prvý na svete začal monitorovať hladinu CO2 v atmosfére profesor Roger Revelle.

Len vďaka jeho tvrdohlavosti sa podarilo presvedčiť svetovú vedeckú obec, aby sa súčasťou medzinárodného geofyzikálneho roku (1957-1958) stal i jeho plán na pravidelné zisťovanie koncentrácie CO2 v ovzduší. Revelle vysvetlil študentom, že vzrastajúca koncentrácia CO2 spôsobí niečo, čo nazýva skleníkovým efektom a čo povedie k otepleniu Zeme. Od tej doby vzostup CO2 stále trvá, len s tým rozdielom, že dnes je tempo rastu vyššie.

Znečisťovanie ovzdušia Slovenska

Počiatky znečisťovania ovzdušia Slovenska siahajú do začiatku jeho industrializácie po roku 1948. Nepriaznivý vývoj bol výsledkom extenzívneho rozvoja slovenskej ekonomiky, nevhodnej štruktúry, rozmiestnenia a postupnej zastaranosti priemyslu, nízkeho zhodnocovania energie a surovín.

Mimoriadna členitosť územia SR zhoršuje prirodzený rozptyl škodlivín v ovzduší. Priemysel umiestnený v hlbokých údolných a kotlinových polohách, s častým bezvetrím a teplotnými inverziami, spôsobil celý rad lokálnych problémov. Poloha v strede kontinentu je príčinou, že SR patrí medzi štáty najviac postihované diaľkovým prenosom škodlivín a kyslými zrážkami. V celej strednej Európe sa pozoruje veľkoplošné poškodzovanie lesných ekosystémov (znižovanie hornej hranice lesa na Slovensku je v niektorých prípadoch až o 30 m za rok).

Ozónová vrstva

Aká je úloha ozónu v atmosfére a ako sa mení?

Hlavnou funkciou ozónu je, že predstavuje ochranný filter pred slnečným ultrafialovým žiarením, ktoré predstavuje vážny problém pri neželaných modifikáciach genetickej výbavy buniek.

Ak koncentrácia ozónu v prízemnej vrstve výrazne prekračuje uvedenú hodnotu, predstavuje to vážny problém, pretože ozón je veľmi toxický. Aj v mierne zvýšenej koncentrácii dráždi dýchacie cesty a môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia, alebo narušenie rastu plodín.

Ozón je jedným z najtoxickejších znečisťujúcich látok troposféry. Je to aj veľmi účinný skleníkový plyn. Blahodarné pôsobenie ozónu je spôsobené skutočnosťou, že väčšina ozónu sa nachádza v stratosfére, ďaleko od priameho kontaktu so životom. Oblasť najvyšších koncentrácií ozónu sa nachádza vo výške medzi 25 - 30 km v tzv. ozónovej vrstve.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Skleníkový efekt SOŠ 2.9760 441 slov
Skleníkový efekt SOŠ 2.9342 1397 slov
Skleníkový efekt SOŠ 2.9468 651 slov
Skleníkový efekt SOŠ 2.9338 427 slov
Skleníkový efekt SOŠ 2.9948 1397 slov
Skleníkový efekt SOŠ 2.9545 1384 slov
Skleníkový efekt SOŠ 2.9546 475 slov
Skleníkový efekt GYM 2.9486 2214 slov
Skleníkový efekt 2.9804 714 slov
Skleníkový efekt 2.9492 2298 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.