štyri najväcšie mesiace (Galileiho mesiace sú Ganymedes, Kalisto, Io a Európa. Ganymedes a Kalisto sú posiate krátermi a sú pravdepodobne ladové. Európa je hladká, zamrznutá a pravdepodobne obsahuje vodu. Io je pokrytý jasnými cervenými, oranžovými a žltými škvrnami. Toto sfarbenie spôsobuje materiál obsahujúci síru z aktívnych sopiek, ktoré vyvrhujú lávu stovky kilometrov nad povrch.

Saturn

Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka. Je plynným obrom takmer takým velkým ako Jupiter, s rovníkovým priemerom asi 120 500 kilometrov. Predpokladá sa, že Saturn má malé kamenné, ladové jadro obklopené vnútorným pláštom z kovového vodíka (kvapalný vodík prejavujúci sa ako kov). Nad vnútorným pláštom sa nachádza vonkajší plášt z kvapalného vodíka, ktorý prechádza do plynnej atmosféry. Mraky na Saturne vytvárajú pásy a zóny podobne ako na Jupiteri, len sú zahalené hmlou. V mrakoch sa objavujú búrky a víry, ktoré pozorujeme ako cervené alebo biele ovály. Saturn má extrémne tenkú sústavu prstencov, ktorých hrúbka je menšia ako jeden kilometer, ale je velmi rozsiahla a do dialky siaha asi 420 000 kilometrov od povrchu planéty. Hlavné prstence sa delia na tisícky úzkych jemných prstienkov, z ktorých každý je tvorený ladovými hrudami s velkostou od jemných castíc až po balvany s priemerom niekolkých metrov. Prstence D, E a G sú nejasné, prstenec F je jasnejší a prstence A, B, C sú dostatocne jasné, aby sme ich mohli cez triéder vidiet zo Zeme. Saturn má 18 známych mesiacov, z ktorých niektoré obiehajú vo vnútri prstencov a predpokladá sa, že majú gravitacný vplyv na ich tvar. Zriedkavé je, že sedem mesiacov má spolocnú dráhu s iným mesiacom - sú vlastne spoluobežnicami. Astronómovia predpokladajú, že takéto mesiace - spoluobežnice vznikli rozbitím jedného väcšieho telesa.

Urán

Urán je v poradí siedma planéta od Slnka a tretia najväcšia planéta. Má priemer asi 51 000 kilometrov. Predpokladá sa, že pozostáva z hustej zmesi rôznych typov ladu a plynu obklopujúcich tuhé jadro. Atmosféra Uránu obsahuje stopy metánu, co vysvetluje modrozelené sfarbenie planéty. Teplota na vrcholoch mrakov je asi -120°C. Urán je najjednotvárnejšia planéta, ktorá caká na bližšie preskúmanie. Zatial sa pozorovalo iba zopár malých ladových metánových mrakov. Medzi planétami je Urán unikátom, pretože os rotácie leží takmer v jeho obežnej rovine. Výsledkom velkého sklonu rotacnej osi je, že Urán pri obehu Slnka je akoby úplne prevalený nabok, zatial co ostatné planéty rotujú viacmenej kolmo na rovinu svojej obežnej dráhy.