Nikomu sa však nepodarilo model éteru vytvorit.
Boli uskutočnené pokusy, pri ktorých sa mala zmerat rýchlosť svetla vzhľadom na éter. Experimentátori vychádzali z predpokladu, že ak je éter nehybný a vyplna celý vesmír, aj Zem pri svojom obiehaní okolo Slnka sa vzhladom nan pohybuje rýchlosťou v = 30 km/s. Pri tom by malo dochádzat k skladaniu rýchlosti svetla s rýchlosťou pohybu Zeme, takže keď vyšleme lúč v smere pohybu Zeme, mala by byt rýchlosť svetla vzhľadom na éter c + v a pri jeho vyslaní na opačnú stranu by mala byť rýchlosť šírenia c - v. Nič také však pozorované nebolo a rýchlosť svetla sa ukazovala byt stále rovnaká vo všetkých smeroch.
O nejaký cas prišiel Albert Einstein so svojou teóriou relativity, v ktorej princíp konštantnej rýchlosti svetla zahrnul ako jeden zo základných predpokladov. Teória éteru tým dostala výraznú ranu, pretože jeho existenciou sa narušil princíp relativity, pretože by existovala jedna význacná sústava - sústava spojená s nehybným éterom, vzhladom na ktorú by sme mohli urcovat rýchlost lubovolnej inej inerciálnej sústavy.
Postulát o konečnej a nemennej rýchlosti svetla vo vákuu priniesol vela zásadných zmien do klasickej fyziky. Ak svietime baterkou do priestoru, fotóny z nej prúdia rýchlosťou c. Ak by sme v tom istom smere začali pohybovať baterkou rýchlosťou hoci aj polovicnou rýchlostou svetla, fotóny vychádzajúce z baterky budú mat stále rovnakú rýchlosť ako v prvom prípade.
Konštantná rýchlosť svetla znamená, že dve udalosti, ktoré sa zdajú byť súčasné v jednej sústave, nebudú už súčasné v inej sústave. Predstavme si taký experiment, pri ktorom budú dvaja pozorovatelia. Jeden bude vo vagóne, priamočiaro sa pohybujúcom na kolajniciach rovnomernou rýchlostou, a druhý bude pri trati. Presne v strede dlžky vagóna je umiestnená signálna lampa a na oboch koncoch vagóna sú zrkadlá. V istom okamihu lampa blikne. Pozorovatel vo vagóne vidí, ako svetelný signál ide od lampy k jednému aj druhému zrkadlu rýchlostou svetla c a pretože je lampa presne v strede vagóna, dopadnú lúce z lampy na obe zrkadlá súcasne.
Pozorovatel pri trati však vidí cosi iné. Tiež síce vidí, že sa signál z lampy šíri k obom zrkadlám rýchlostou c, ale zároven vidí, že zrkadlo v prednej časti vozna sa pocas šírenia signálu posunulo o nieco dalej od pôvodného zdroja a zároveň zrkadlo v zadnej časti vagóna sa posunulo bližšie k pôvodnému miestu zdroja. To preto, že rýchlost svetla je pre oboch pozorovatelov vždy konštantná a hoci sa zdroj svetla vo vagóne pohybuje, k rýchlosti svetla sa rýchlost vagóna nepripocíta.