To znamená, že čas, ktorý signál potrebuje na to, aby dopadol na zadné zrkadlo, je menší a trvanie dosiahnutia predného zrkadla zase dlhšie ako čas, ktorý nameral pozorovateľ vo vagóne a ktorý pren bol rovnaký v oboch smeroch. Pozorovatel na trati teda vidí, že signály na zrkadlá nedopadnú súcasne. Z hladiska princípu relativity má každý pozorovatel pravdu, neexistuje predsa žiadna význacná ci hlavná vztažná sústava. Vidíme, že o tom, ci dve udalosti nastanú súcasne, rozhoduje to, akú sústavu si zvolíme za vztažnú.
Zo ŠTR vyplývajú aj také javy ako sú dilatácia času, kontrakcia dlžky či zväčšovanie hmotnosti v závislosti na rýchlosti telesa.
Pohybujúce sa hodiny tikajú pomalšie vzhľadom na hodiny, ktoré sa nepohybujú. Dlžka pohybujúceho sa telesa sa v smere pohybu skracuje a jeho hmotnosť sa zvyšuje. Nejedná sa však o fyzikálne zmeny telesa, je to len dôsledok relatívností dvoch súcasností. S dilatáciou casu je spojený známy "paradox dvojciat". Ten sa týka dvoch dvojciat, z ktorých jedno ešte v detstve bolo posadené do rakety a vyslané prec rýchlostou blízkou rýchlosti svetla c. V dôsledku dilatácie casu by malo dvojca v rakete starnút pomalšie ako to na Zemi, takže ked sa vráti spät na Zem, tak bude mladšie ako jeho vlastné dvojca - odtial ten paradox. Treba si však uvedomit, že ak sa pozemské dvojca pozerá na to v rakete, vidí, že mu cas v rakete plynie pomalšie vzhladom na jeho, pozemské. Ibaže presne to isté vidí aj dvojca v rakete. Ono takisto vidí, že sa dvojca na Zemi od neho pohybuje rýchlostou blízkou c a pozemské hodiny sa mu zdajú íst pomalšie než tie jeho v rakete. Do úvahy sa musí zobrat aj fakt, že ak sa má dvojca v rakete vrátit spät na Zem, tak jeho rýchlost nemôže byt po celý cas konštantná a jeho dráha priamociara, co znamená, že sústavy spojené s raketou a so Zemou už nebudú inerciálne, a ŠTR sa zaoberá iba dejmi v inerciálnych sústavách.

Všeobecná teória relativity (VTR)
Desat rokov po vytvorení ŠTR publikoval Einstein VTR, ktorá sa pokladá za jednu z najkrajších fyzikálnych teórií. Zaoberá sa aj javmi v neinerciálnych sústavách. Ako špeciálne prípady zahrna ŠTR (pre inerciálne sústavy) a klasickú fyziku (pre velmi malé rýchlosti v porovnaní s c) Jej základom je tzv. princíp ekvivalencie, ktorý hovorí, že v lokálnych oblastiach casopriestoru sa nedá odlíšit pôsobenie gravitacného pola od zrýchleného pohybu danej sústavy.
Ked ste vo výtahu, ktorý zrýchleným pohybom ide nahor, cítite, ako vás nejaká sila tlací k podlahe. Vdaka tomu, že nevnímate iba lokálnu oblast kabínky, ale aj to, že ste vo výtahu, ktorý vzhladom na zemský povrch stúpa nahor, môžete povedat, že ide o zotrvacnú silu, charakteristickú pre všetky neinerciálne sústavy.