Venuša obiehajúca okolo Slnka ako druhá planéta, je „skalnatá guľa“ obklopená hustými žltými oblakmi. Tieto oblaky, odrážajúce časť slnečného svetla, majú za následok, že Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejšie teleso na oblohe. Hustá atmosféra na Venuši spôsobuje horúce a dusivé prostredie. Povrchové teploty dosahujú +480ºC a atmosferický tlak je 90-krát väčší ako na Zemi. Žltú farbu mračien spôsobuje kyselina sírová. Jej hladina sa mení, z čoho sa dá súdiť, že niektoré sopky na Venuši sú možno doteraz aktívne.



Fázy Venuše

Keďže Venuša obieha vo vnútri dráhy Zeme, má podobné fázy ako Mesiac. To znamená že vidíme rôzne veľkú časť jej slnkom ožiarenej strany. Nikdy nevidíme spln Venuše, pretože keď je jej celá strana osvetlená Slnkom otočená k Zemi, je Venuša zaclonená Slnkom. Keď sa pri obehu Slnka dostane k Zemi bližšie, je na našej oblohe stále väčšia, ale z jej osvetlenej strany vidíme stále menej a menej. Tento meniaci sa vzhľad Venuše nazývame fázy Venuše. Posledný prechod Venuše nastal v roku 1882 a k ďalšiemu dôjde v roku 2004.
Galileo Galilei tiež pozoroval fázy Venuše, čím dokázal, že Venuša obieha okolo Slnka.



Vnútorná stavba:

Vrstva Šírka Zloženie

Kôra 50km kremičitá hornina

Plášť 3 000km hornina

Polomer jadra 3 000km polotuhé železo a nikel



Zloženie atmosféry:

96% oxid uhličitý

3,5% dusík

0,5% oxid uhoľnatý, argón, oxid siričitý a vodná para



Venuša je najhorúcejšia planéta v slnečnej sústave. Je to náš najbližší sused, podobný Zemi veľkosťou a hustotou. Venuša roluje najpomalšie zo všetkých planét, viac než 240-krát pomalšie ako naša Zem.



Skleníkový efekt:
I keď nie je najbližšie pri Slnku, je Venuša najhorúcejšou planétou. Na Venuši aj na Zemi prechádza krátkovlnné infračervené žiarenie zo Slnka atmosférou, ohrieva pôdu a vracia sa späť ako dlhovlnné infračervené žiarenie. Časť tohto infračerveného žiarenia (tepla) je na Zemi pohltená atmosférou a vzniká „skleníkový efekt“. Na Venuši je skleníkový efekt úplný- atmosféra zadrží všetko teplo.



Dáta:

Priemerná vzdialenosť od Slnka 108,2 mil.