Špecifickosťou planéty Urán je poloha jej rotačnej osi. Sklon rovníka Urána k rovine jeho dráhy je 97,86°. preto rotácia planéty, podobne ako rotácia Venuše, je retrográdna. Kedže rovina dráhy Urána je sklonená k ekliptike pod uhlom iba 0,8°, leží rotačná os planéty takmer v ekliptike. Odkláňa sa od nej iba o 8,8°. Urán k nám teda striedavo privracia svoj severný alebo južný pól. Najbližšie k Zemi mieril severný pól planéty v roku 1985. Urán obehne slnko raz za 84,01 roka po eliptickej dráhe s excentricitou 0,047 strednou rýchlosťou 6,80km/s. I keď je Urán niečo vyše 4 razy väčší ako Zem, na oblohe sa javí ako hviezda. preto mnoho pozorovatelov, ktorí videli Urán dávno pred jeho objavom, pokladai ho za hviezdu, a tak i zakreslovali do hviezdnych máp. Keď skúsený pozorovatel novoveku, sir William Herschel zamieril 13. marca 1781 svoj 15,5cm ďalekohľad na túto hviezdu v súhvezdí blížencov, zdala sa mu väčšia ako iné hviezdy. Najprv si myslel že objavil kométu. Nemala však chvost ani plynný obal a ako sa neskôr ukázalo pohybovala sa po kruhovej dráhe okolo slnka. Vtedy už nebolo pochýb, že je to nová planéta. Najprv ju pomenovali Georgium Sidus. Meno Urán sa začalo používať až 60 rokov po jeho objave. Urán má rotačnú dobu 17h 14min 24s a patrí k planétam s rýchlou rotáciu. Tá spôsoboje sploštenie planéty na póloch. Atmosféra sa skladá z vodíka hélia a v nižších vrstvách aj oblakov čpavku a metánu. Hmotnosť Uranu je 86 800 000 000 000 000 000 000 000kg. rá má 10 prstencov, ktoré sú 41 880km až 51 190km vzdialené od stredu Urána. Urán je planéta s najväčším počtom pomenovaných mesiacov. Cordelia, Ophelia, Bianca, Cressida, Dresdemona Júlia, Portia, Rosalinda, 1986 U 10, Belinda, Puck, Miranda, Ariel, Umbriel, Titania, Oberon, Caliban, Stephano, Sycorax, Prospero a Setebos. Ich povrch je zložený prevažne z vodíkoveho ľadu a skalnetého materiálu tmavej farby.