To znamená, že to, čo sa v prítomnosti svetelnej vlny vlní, je elektromagnetické pole v priestore, ktorým sa svetlo šíri. Existujú aj iné elektromagnetické vlnenia ako je svetlo. Sú to napríklad rozhlasové vlny, mikrovlny, infračervené vlny, ultrafialové vlny, röntgenové žiarenie alebo gama žiarenie. Svetelné vlny ľubovoľnej vlnovej dĺžky sa vo vákuu šíria rýchlosťou svetla, ktorá je c = 299 792 458 km/s. Je to základná konštanta prírody a šíria sa ňou vo vákuu všetky elektromagnetické vlny. Rýchlosťou svetla sa zaoberal Galileo Galilei, ale ako prvý určil hodnotu rýchlosti svetla Olavs Römer. Bolo to v 17.storočí a odvtedy používame pre rýchlosť svetla hodnotu približne 300 000 km/s. Na to, že svetlo je vlnenie, prišiel anglický polyhistor, Thomas Young. K svojim prekvapujúcim záverom dospel, keď sa pokúšal odôvodniť dúhové farby, ktoré často vidno na bublinách, či olejových kalužiach. Vieme, že svetlo sa šíri priamočiaro v nejakom prostredí, a toto prostredie nazývame optické prostredie. Poznáme rôzne materiály, cez ktoré svetlo buď prejde, alebo neprejde. Preto delíme optické prostredie na priesvitné (matné sklo), priehľadné (vzduch), číre (sklo, tenká vrstva vody), farebné (farebná fólia) a prostredie, cez ktoré sa svetlo nedostane, je nepriehľadné (telo človeka, nábytok). A tu sa už dostávame k zaujímavejším úkazom. Určite si viete predstaviť matné sklo. Používa sa bežne, napríklad do sprchovacích kútov. Svetlo síce cez toto sklo prejde, ale keďže je povrch nerovný, svetlo sa rozptýli a my vidíme za sklom len tieň, siluetu. Akoby svetlo vedelo, čo má kedy a ako robiť. Tu sa dozvedáme, že svetlo sa môže rozptýliť. A to nie je jediná zvláštnosť, čo sa týka svetla. Svetlo sa môže lámať, odrážať, ohýbať.. A týmto všetkým by sme mohli vysvetliť fantastické úkazy na Zemi. Ako prvé ma napadla taká samozrejmá, ale úžasná vec ako je dúha. Týmto čarovným úkazom sa chcem zaoberať dlhšie, pretože je neuveriteľný, a chcela by som vám priblížiť jeho tajomstvo.

DÚHA

Tieto obrázky ma navnadili k tomu, aby som sa o dúhe dozvedela čo najviac. Zaujímali ma mnohé otázky a postupne som sa snažila odpovedať si na ne. Najprv to bol problém, prečo je dúha vždy rovnakých farieb a prečo má tvar oblúka. A takisto ma napadlo, že dúha nevzniká len tak, kedy sa jej chce… Je to pri končiacej sa dažďovej prehánke. Dážď síce ešte padá, ale zároveň slnečné lúče osvetľujú dažďové kvapky. V týchto kvapkách sa svetlo láme, rozkladá a odráža, a tak práve na opačnej strane ako svieti Slnko, môžeme pozorovať dúhu.