Ale prečo môžeme tento jav pozorovať aj v mydlových bublinách alebo na olejovej škvrne, ktorá vytiekla z auta na cestu?

Svetlo dopadá na tenkú vrstvu látky s nejakým indexom lomu obklopenej z oboch strán prostrediami s inými indexmi lomu. Príkladom takejto tenkej vrstvy môže byť bublina. Ak na bublinu dopadá biele svetlo, vidíme na nej nádherné dúhové farby. Spôsobuje to interferencia svetelných vĺn, ktorá sa odráža od prednej a zadnej steny mydlovej bubliny. Podobné farby vidíme aj vtedy, keď biele svetlo dopadá na tenučkú vrstvičku rozliateho oleja na povrchu mláky. A tu je popis interferencie svetla na tenkej vrstve:
Teraz sa sústredíme na to, čo sa udeje so svetelnou vlnou, keď dopadne zo skla s indexom lomu n, na tenkú vzduchovú vrstvu s hrúbkou d. Situáciu výstižne popisuje nasledujúci obrázok. Predpokladajme, že kolmo na tenkú vzduchovú vrstvu medzi dvoma kusmi skla s rovinnými povrchmi dopadá zo skla svetelná vlna. Kvôli prehľadnosti dopadá svetelná vlna na obrázku na vrstvu vzduchu skoro kolmo. Dopadne v bode A, kde sa vlna rozdelí. Jedna jej časť (vlna 1) sa odrazí, pričom, keďže sa odráža na opticky redšom prostredí, nezmení fázu na opačnú. Druhá časť dopadajúcej vlny pokračuje bez zmeny fázy cez tenkú vrstvu z bodu A do bodu B. V bode B dopadá na rozhranie a znovu sa rozdelí. Jedna jej časť letí so zmenou fázy na opačnú z bodu B do C (odraz na opticky hustejšom prostredí) a druhá jej časť prechádza bez zmeny fázy do skla (vlna 1´). Vlna, ktorá letela z bodu B do C dopadne v bode C na rozhranie a znovu sa rozdelí. Jedna jej časť prejde bez zmeny fázy do skla (vlna 2) a druhá jej časť sa odrazí na rozhraní, pričom zmení fázu na opačnú (odraz na opticky redšom prostredí) a prejde z C do D. Vlna ktorá dopadá z C do D sa v D v skutočnosti znovu rozdelí. Toto rozdelenie však teraz nebudeme uvažovať. Budeme predpokladať, že celá táto vlna prechádza bez zmeny fázy do skla (vlna 2´). Dve vlny vo fáze sa interferenciou zosilňujú. Dve vlny s opačnou fázou a rovnakou amplitúdou sa interferenciou rušia. Asi veľmi málo ľudí tuší, že dúha môže vzniknúť aj v noci! Je to vzácny úkaz. Túto dúhu vyvolá nočný dážď a mesačný svit. Je slabá s nevýraznými farbami, pretože dostatočné svetlo na vznik dúhy je iba v období okolo splnu Mesiaca. Ďalším zvláštnym úkazom je dvojitá, či dokonca trojitá dúha. Druhá dúha sa objavuje nad prvou a nazýva sa sekundárna. Zvláštne je, že tu je postup farieb opačný. Táto dúha vzniká vďaka dvojnásobnému odrazu slnečných lúčov v kvapkách. Keď sa nad sekundárnou dúhou zjaví tretia, je nevýrazná a má väčší polomer ako sekundárna dúha. Takúto nádhernú dúhu môžeme pozorovať aj pri vodopáde (Niagarské vodopády) a dokonca aj vtedy, keď hodíme do jazera skalu.