Fotografický prístroj sa skladá z objektívu, komory a zariadenia, na ktorom zachytávame obraz, utvorený objektívom. Objektív je podstatnou súčasťou prístroja. Je to vždy centrovaná spojná sústava šošoviek, ktorej chyby sú zmenšené na najmenšiu možnú mieru.
Objektív je spravidla opatrený uzávierkou s clonou(viď obrázok). Uzávierka zabraňuje prechodu svetla objektívom do komory a clonou možno meniť priemer kužeľového zväzku lúčov, ktorý vstupuje do komory, ktorá má v zadnej časti buď matnú sklennú dosku(matnicu), na ktorej možno pozorovať obraz predmetu, utvorený objektívom, alebo citlivý film, na ktorom sa vytvorí obraz. Obraz možno zaostriť buď pri jeho pozorovaní na matnici, alebo pomocou stupnice na prednej časti komory.
Dôležitú mechanickú súčasť fotografického objektívu tvorí írisová clona, zložená z jednotlivých sektorov; obvodovým stáčaním týchto sektorov sa vytvorí kruhový otvor premenlivého priemeru. Stáčanie sprostredkuje otočný prstenec s vyznačeným indexom; tento index ukazuje na vedľajšej stupnici clonové čísla c= f / D, ktoré udávajú, koľkokrát je priemer D vstupnej pupily objektívu obsiahnutý v ohniskovej vzdialenosti f objektívu. Číslo 1/c=D/f sa nazýva relatívnym otvorom objektívu. Jeho najväčšia možná hodnota pre daný objektív sa nazýva svetelnosť. Býva označená na obrube objektívu, napr. 1:6 (D/f=1/6); novšie sa používa spôsob označenia f/2,8 , f=50 mm. Tým je udané tak ohnisko, ako aj svetelnosť.
Pri fotografovaní býva vzdialenosť predmetu od objektívu spravidla väčšia ako 2f objektívu, preto sa obraz predmetu utvorí medzi jednoduchou a dvojnásobnou ohniskovou vzdialenosťou objektívu v obrazovom priestore t. j. na matnici alebo na filme. Obraz je skutočný prevrátený a zmenšený.
Fotografický prístroj má veľký význam vo vedeckom bádaní, v technickej praxi a v propagácií. Patrí medzi najrozšírenejšie optické prístroje, ktoré umožňujú i širokým masám tvorivo zachycovať obrazy zo súčastného života. .