Pozor ani nikdy sa to nebude dať! Nie je to totiž len technologická prekážka, je to jedna z vlastností samotného času a priestoru. Kôli tomu nebudeme môcť len tak cestovať ani do vzdialených kútov Vesmíru. Pokiaľ by naša raketa letela najvyššou možnou rýchlosťou k najbližšej hviezde, tak by jej tento výlet trval 5 rokov a ďalších 5 rokov by sa vracala na Zem. Okrem toho, podľa všeobecnej teórie relativity, plynutie času závisí od pohybu pozorovateľa. Pre kozmonauta by tá cesta trvala pár rokov, bol by to však len zlomok doby, ktorá by uplynula na Zemi.

ZÁVERY ŠPECIÁLNEJ TEÓRIE RELATIVITY
Čas a priestor neexistujú nezávisle. Ich vlastnosti sa navzájom ovplyvňujú.
Energia a hmotnosť sú tou istou fyzikálnou veličinov s tým, že každá sa meria v iných jednotkách. Vzťah medzi energiou a hmotnosťou je starý-známy vzorec E=mc˛.
Nič sa nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo
Niekedy nie je možné rozhodnúť, ktorá z udalostí nastala skôr. O nasledovaní dvoch udalostí je možné hovoriť len vtedy, ak je možné medzi dvoma udalosťami doručiť správu podsveteľnou rýchlosťou. Pokiaľ sú udalosti príliš vzdialené, alebo nastaly tesne po sebe, nedá sa objektívne zistiť, ktorá nastala skôr.
Pokiaľ meriame veľkosť pohybujúceho sa predmetu, bude sa nám javiť v smere pohybu skrátený.
Rýchlosť behu hodín závisí od toho, ako sa hodiny pohybujú. VESMÍR VČERA A DNES
Einsteinova teória relativity taktiež predpokladá, že Vesmír vznikol Veľkým treskom a od vtedy sa stále rozpína. Viac krát sa v tejto triede (hlavne na hodine Náuky o spoločnosti) vyskytli otázky typu: Keď sa vesmír rozpína, tak do čoho? Čo je za ním? Podľa Einsteinových teórií sa Vesmír nerozpína do niečoho, nejakého priestoru, ktorý sa nachádza za ním. Jedná sa o rozpínanie priestoru ako takého. V jednom časopise som čítal na obdobnú otázku odpoveď od RNDr. Jiřího Grygara, CSc., kde píše okrem iného, že si v prvom rade musíme uvedomiť, že sa hmota vo vesmíre chová úplne inak, než sme boli zvyknutí. Po prvé si musíme uvedomiť, že podľa fyziky neexistuje žiadny prázdny priestor. Priestor, ktorý vnímame, si vytvára hmota ako taká. Keby nebola hmota, nebol by ani priestor a dokonca ani čas. Po druhé, rozpínanie vlastne znamená, že sa rozpína sám priestor, teda s plynúcim časom priestrou pribúda a preto sa nemôžme pýtať, kam sa vlastne rozpína. Pre jednoduchosť si skúsme predstaviť, že sme jednorozmerné, nekonečne tenké dážďovky, ktoré nevnímajú svoju šírku, lebo je zanedbateľne malá, vnímajú len svoju dĺžku. V tomto pojatí je vesmír nekonečne tenká a súčasne aj nekonečne pružná a nekonečne dlhá niť.