Na vzpriamenie obrazu sa preto využíva ešte jedna spojená sústava medzi objektívom a okulárom, prípadne systém dvoch hranolov, ktorých bočné steny sú postavené k sebe kolmo. Zdvojeným Keplerovým ďalekohľadom je triéder. Keplerove ďalekohľady sa dnes používajú na špeciálne účely ako lovecké ďalekohľady, pozorovacie, zameriavacie, bývajú zabudované aj v rozličných prístrojoch - tu sa ich stupnica používa na odčítanie údajov. Pre potreby modernej astronómie sa už taktiež nehodia.

Newtonov ďalekohľad (1668)
Ďalším vedcom, ktorý zdokonalil ďalekohľad, bol Isaac Newton. Použil nie len šošovky, ale aj sférické zrkadlá a zostrojil zrkadlové ďalekohľady, pri ktorých nedochádza ku skresľovaniu farieb. Isaac Newton zistil, že problémy šošovkových ďalekohľadov (alebo refraktorov) spočívajú v chromatickej chybe a navrhol využiť namiesto objektívu zrkadlo. Položil tak základ pre rozvoj zrkadlových ďalekohľadov. Svetelné lúče sa dutým zrkadlom odrazia do jeho ohniskovej roviny, ktorá je na tej istej strane ako pozorovaný objekt. Treba preto odrazené lúče odchýliť tak , aby sa mohol obraz pozorovať okulárom. V pôvodnej Newtonovej konštrukcii z r. 1671 bolo guľové zrkadlo vybrúsené z kovovej platne - zo zliatiny medi a cínu. Jeho ďalekohľad zväčšoval 38x. Lúče sa odchyľovali od okuláru malým rovnám zrkadielkom kolmým na ich pôvodnú dráhu. Cassengrainov ďalekohľad (1672)
V Cassegrainovom ďalekohľade, navrhnutom r. 1672, vkladá sa lúčom odrazeným od hlavného zrkadla do cesty malé vypuklé zrkadielko tak, aby ich odrazilo do okuláru, ktorý je v strede hlavného zrkadla, uprostred prevŕtaného.

Okrem týchto dvoch základných typov sa používa aj typ ďalekohľadu “coudé” (franc. uhol , lakeť), v ktorom odrazené lúče viacnásobne mena svoj smer. Pôvodné Newtonovo guľové zrkadlo, vybrúsené z kovovej platne, postupne sa nahradilo rozličnými tvarmi - paraboloidom, či elipsoidom. Vyrába sa zo skla, na ktoré sa nanáša hliníkový povlak. Zrkadlo v moderných ďalekohľadoch má priemer niekoľko metrov. Obraz nebeského objektu vytvorený objektívom pozorujeme pomocou okuláru. Ďalekohľadom môžeme aj fotografovať, alebo obraz analyzovať pomocou elektronických prístrojov.
Poznáme dva základné typy ďalekohľadov. Sú to tzv. refraktory (šošovkové d'alekohl'ady), v ktorých sa na koncentráciu a zaostrenie svetelných lúčov používajú šošovky, a tzv. reflektory (zrkadlové d'alekohl'ady), v ktorých sa používajú zrkadlá. Najsilnejšie sú zrkadlové ďalekohľady.

Najväčšie Ďalekohľady

Jeden z najväčších zrkadlových ďalekohľadov na svete sa nachádza na vrchu Semirodniky na Kaukaze, a jeho parabolické zrkadlá majú priemer 6 metrov.