sú optické prístroje na pozorovanie vzdialených predmetov pod väčším zorným uhlom ako má oko. Skladajú sa z dvoch šošoviek. Väčšia z nich, na strane pozorovaného predmetu, sa nazýva objektív, menšia, ktorú prikladáme na oko, je okulár. Obe šošovky sú priestorovo usporiadané tak, aby obraz predmetu v nekonečne vytvorený objektívom mohol byť okulárom pozorovaný ako lupou. Zväčšenie ďalekohľadu z je dané podielom ohniskovej vzdialenosti objektívu f1 a okuláru f2 : z -f1f2-. Veľké hvezdárske ďalekohľady majú objektív nahradený dutým zrkadlom, v súčasnosti najväčšie z nich má priemer 6m. V praxi sa používajú rôzne druhy ďalekohľadov, ktoré sa líšia konštrukciou i použitím. Sú to napr. malé divadelné ďalekohľady so zväčšením 2,5 až 4-krát, poľovnícke ďalekohľady so zväčšením 6 až 10-krát, hvezdárske ďalekohľady a i. História ďalekohľadov

Ďalekohľad Hansa Lippersheyho (1608)
Šošovky existovali už celé stáročia, kým niekomu zišlo na um dať dve z nich dohromady a získať zväčšený obraz. Nevedno, komu to napadlo ako prvému, azda to bol niektorý z holandských výrobcov okuliarov na začiatku 17. Storočia. Ako prvý si dal patentovať vynález ďalekohľadu holandský optik Hans Lippershey 2.11. 1608. Lippershey začal vyrábať ďalekohľady hromadne a veľa z nich predal holandskej vláde. Pravdepodobne ich potrebovali pre armádu alebo námorníctvo - námorní plavci totiž veľmi rýchlo zistili, že ďalekohľad plní na palube lode neoceniteľné služby.

Galileov ďalekohľad (1609,1610)
Keď sa taliansky učenec Galileo Galilei dozvedel o Lippersheyových ďalekohľadoch, v roku 1609 si sám jeden zostrojil, zväčšoval 3-krát. Zdokonalil jeho dizajn a v roku 1610 prostredníctvom neho začal skúmať planéty a hviezdy (zväčšoval až 23-krát). Pomocou ďalekohľadu vykonal prekvapujúce objavy. Skúmal Slnko, Venušu, planétu Jupiter a jeho mesiace a veľa ďalších nebeských telies. Jeho pozorovania viedli ľudstvo k novému pohľadu na vesmír. Od Galileových čias je ďalekohľad najdôležitejším prístrojom v astronómii. Keplerov ďalekohľad (1630)
J. Kepler, astronóm na pražskom kráľovskom dvore, navrhol v roku 1630 nový ďalekohľad, keďže obraz v Galileovom ďalekohľade je menej svetlý a veľmi nevyhovoval astronomickým účelom. V tomto tzv. Keplerovom ďalekohľade alebo hvezdárskom ďalekohľade je objektívom aj okulárom spojená šošovková sústava. Ďalekohľad robí prevrátené obrazy, v astronómii to nevadí, ale na pozemské pozorovanie áno.