Hĺbková šípka ukazuje zvislo namiesto vodorovne. Keď je nad južným magnetickým pólom, inklinačná magnetka ukazuje presne nadol. Keď je presne nad severným magnetickým pólom, južný koniec magnetky ukazuje rovno nahor.
Morská korytnačka sa vracia naspäť do vôd oceánu. Na pancieri ma pripevnenú rádiovú vysielačku, ktorá je len trochu väčšia ako balíček kariet. Vysielačka posiela signály smerom ku globálnej meteorologickej družici, a tak vedci môžu sledovať jej sťahovanie. Výskumy ukazujú, že niektoré druhy zvierat, napríklad holuby, morské korytnačky a niektoré motýle, majú vbudovaný kompas, a tak sa s pomocou magnetického poľa Zeme môžu orientovať na dlhých vzdialenostiach. Približne každých 300 000 rokov sa magnetické póly Zeme menia; to znamená, že severný a južný pól si vymieňajú svoje miesta. Tento jav je známy ako preklopenie pólov a pravdepodobne sa deje odvtedy, čo vznikla Zem. Ako to vedci môžu vedieť? Odpoveď sa nachádza v magnetických pruhovaných vzorkách železnej rudy, ktorá sa nachádza v niektorých skalách. Magnetické častice v roztavených skalách, takých ako láva, sú usporiadané podľa magnetických pólov Zeme. Keď skala stvrdne, trvalý záznam o zemskom magnetizme zostáva v skalách. Geológovia dokážu tieto informácie prečítať.



V noci z 20.novembra na 21.novembra sme mohli aj v našej zemepisnej šírke
znova pozorovať polárnu žiaru mimoriadnej pestrosti a jasnosti. Úkaz začal
na SSZ ešte pred úplným zotmením jasnozelenou žiarou nízko nad obzorom,
ktorá sa potom okolo 18-tej hodiny SEČ rozvinula do nádherných farebných drapérii až vysoko k zenitu. Po hodine žiara zoslabla a znova pokračovala
okolo 22:00 až do takmer polnoci nádherným farebným divadlom od SSZ až na SSV takmer až do zenitu. Astronómov prekvapila mimoriadne vysoká slnečná aktivita v posledný
októbrový týždeň. Hoci je Slnko práve v zostupnej časti svojho 11-ročného
cyklu aktivity, nečakane sa (medzi inými) rozvinuli dve rozsiahle skupiny
škvŕn, ktoré bolo možné vidieť aj voľným okom (POZOR ! skúšať len cez
tmavý filter alebo pri západe Slnka).

V aktívnejšej (č.0486 dolná skupina) vznikali veľmi silné erupcie, ktoré boli zdrojom mohutného výronu plazmy. Prúd elektricky nabitých častíc (elektróny, protóny, ióny) dorazil k Zemi o jeden deň neskôr, hoci sa šíril rýchlosťou až 2100 km/s. Bežná rýchlosť korpuskulárneho žiarenia kľudného Slnka je pritom ~ 400 - 800
km/s.