Keby sa vás niekto opýtal, aké poznáte najjasnejšie, najintenzívnejšie svetlo, asi by ste mu povedali, že svetlo slnečné, ale mýlili by ste sa. Svetlo z lasera je ešte jasnejšie a v skutočnosti je to najostrejšie svetlo, aké doposiaľ poznáme. Laser produkuje uzunký lúč farebného svetla, ktorý je tak intenzívny že prepáli dierku aj v oceli a zároveň tak úzky a rovný, že ho môžeme presne zacieliť na maličké zrkadlo na Mesiaci, vzdialenom 384 401 km. Prvý kto popísal a vyrobil prvý funkčný LASER, bol vedec Theodore Maiman a všetko sa to odohralo v roku 1960.

Samotné slovo LASER pochádza z angličtiny a je zložené z počiatočných písmen dlhého anglického názvu popisujucého jeho funkciu : Light Amplification by Stimulated Emision of Radiation čo by sa dalo preložiť ako zosilnenie svetla pomocou vynútenej ( stimulovanej ) emisie žiarenia. Z názvu je zrejmé, laser vydáva svetlo. Ale čím sa líši svetlo laseru od svetla žiarovky?
Laserové svetlo je monochromatické ( jednofarebné ) kohorentne ( usporiadané ) a má malú divergenciu ( rozbiehavosť ). Rozdiel je názorne vidieť na príklade. Pokiaľ „posvietime „ laserom na mesiac, bude mať osvetlená plocha niekoľko kilometrov. Zdá sa vám to veľa ? tak skúste svietiť žiarovkou na mesiac. Z definície vyplýva, že laser je zariadenie, ktoré premieňa dodávanú energiu na laserové svetlo. Energiu môžeme dodávať rôznym spôsobom, napr. opticky (svetlom výbojky ), chemicky, elektricky atď. Vzhľad samotných laserov je veľmi rôznorodý. Záleží hlavne na druhu laseru, na jeho konštrukcii a v neposlednom rade na jeho použití. V dnešnej dobe je laserový lúč využívaný vo veľmi mnohých oboroch ľudskej činnosti. Je jemným chirurgickým nástrojom, lekári ho využívajú pri liečbe rakoviny a chúlostivých očných operáciách, zaznamenáva informácie a sníma ich záznam z kompaktných diskov, stavebný inžinieri pomocou nich stavajú mrakodrapy s milimetrovou presnosťou, v telefónnej sieti využívajú laser na jasný a rýchly prenos hovorov optickými vláknami a pod. Laserov je veľké množstvo a každý niečím vyniká a je vhodný k určitému použitiu. Jednotlivé typy sa taktiež postupom času zdokonaľovali a vylepšovali sa ich parametre.

ROZDELENIE LASEROV
Základné rozdelenie laserov
Lasery môžeme rozdeliť podľa rôznych kritérií.

Podľa povahy aktívneho prostredia rozlišujeme lasery :
a, pevnolátkové
b, kvapalinové
c, plynové
d, lasery využívajúce zväzky nabitých častíc

Podľa spôsobu čerpania energie je možné lasery rozdeliť na čerpané:
a, opticky
b, elektricky
c, chemicky
d, termodynamicky
e, jadrovou energiou

Z hľadiska režimu práce môžu lasery pracovať kontinuálne (spojite, nepretržite ) alebo impulzne.
Lasery môžeme deliť taktiež podľa vyžarovanej vlnovej dĺžky na :
a, infračervené
b, lasery v oblasti viditeľného svetla
c, ultrafialové
d, rontgenové

Lasery môžeme podľa použitia rozdeliť na :
a, výskumné
b, meracie
c, lekárske
d, technologické
e, energetické
f, vojenské
Laser v lekárstve – pred zavedením laserovej chirurgie musel každý, kto mal nejaký patologický výrastok, rakovinu alebo sekundárny šedý zákal, podstúpiť k ich odstráneniu väčšiu operáciu. Dnes je možné pomocou laserových lúčov „nekrvavou „ operáciou odstrániť patologické útvary a opravovať tkanivo bez rezania s menšou bolesťou a bezpečnejšie .
Laserová chirurgia je založená na princípe vedenia svetla optickým vláknom. Laserový lúč je sám formou svetla s veľkým množstvom energie.
Dávkovaním tepelnej energie môže lekár nežiadúce bunky spáliť – doslova vypariť. Ďalej sa laserové lúče používajú k zahrievaniu tkaniva do tej miery, aby sa zvarili, napr. k zastaveniu krvácania. HOLOGRAM – je fotografia vytvorená s pomocou laserového svetla. Vidíme na nej trojrozmerný obraz predmetu tak, ako je tomu v skutočnosti. Hologramy vznikajú rozdelením laserového zväzku na dve. Jeden zväzok tzv. referenčný, smeruje priamo na fotografický film, druhý dopadá najprv na hologramový predmet a tým si poruší usporiadanú štruktúru svetelných vĺn. Film zachytí spôsob, ktorým nanesený predmetový zväzok rozhádže neporušený referenčný zväzok a vytvorí tak trojrozmerný obraz predmetu.

Ochrana proti žiareniu lasera
Lasery majú nepriaznivé biologické účinky, ktoré vyvolávajú :
a, Lokálne zvýšenie teploty a tým poškodenie živého tkaniva.
b, Druhotným účinkom teploty, vznikom tlakovej vlny, ktorej intenzita dostačuje na trhanie svalového tkaniva.
Konkrétnejšie, poškodzuje sa pigment epitelu a príp. neuroektodermálny povlak. Bezpečnosť pri práci si vyžaduje predovšetkým ochranu pokožky a očí, ktoré sú najviac ohrozované. K ohrozeniu dochádza nielen priamym stykom a laserovým zariadením, ale aj sekundárnymi účinkami, hlavne vzdušnou kontamináciou. Oči chránime bezpečnostnými filtračnými okuliarami. Záver : ako je vidieť, laser sa stal bežnou súčasťou nášho každodenného života a značne uľahčuje prácu v mnohých oboroch ľudskej činnosti. V jeho potenciálnom využití však máme ešte značné rezervy.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk