Na sklonku leta roku 1786 pitval taliansky lekár Luigi Galvani žabu. Neviem síce, akému cieľu mala táto zábavka pôvodne slúžiť, ale Galvani pri nej prišiel na jednu veľmi zaujímavú vec. Pitvaná žaba bola položená na oceľovej doske. Keď sa medeným drôtikom zapichnutým do jej miechy dotkol oceľovej dosky, žabie stehienka "ožili" a začali sa zmršťovať. Samotný Galvani si tento úkaz vysvetľoval ako tzv. zvieraciu elektrinu, čo však nebolo správne vysvetlenie. Žaba žiadnu elektrinu nevyrábala. Prvý galvanický článok zostavil ruku 1800 A. Volta.

Galvanické články môžeme rozdeliť na:
a) primárne články: premieňajú chemickú energiu na elektrickú
b) sekundárne články: dajú sa nabíjať a vybíjať a znovu nabíjať, teda pracujú obrátene - akumulátory
c) palivové články: dodávajú elektrický výkon tak dlho, pokiaľ je im privádzané palivo.

Akumulátory
Akumulátor je elektrochemický zásobník el. energie, ktorý je možné opakovane nabíjať. Pri nabíjaní akumulátoru cez jeho elektródy sa elektrická energia mení na chemickou, pri vybíjaní sa opäť uvoľňuje elektrická energia. Akumulátory existujú iba pre jednosmerný prúd. Poskytujú prúd nezávisle na elektrické sieti a umožňujú vyrovnávanie prúdových špičiek. Stav nabitia akumulátoru sa kontroluje stanovením hustoty elektrolytu. Sériovým zapojením niekoľkých článkov za sebou do batérie sa znásobuje napätie, paralelné zapojenie zvyšuje kapacitu. Doposiaľ najpoužívanejší je olovený akumulátor, vynájdený v roku 1859 Francúzom Gastonom Planté. Jeho základom sú dosky zhotovené z inertného nosiča, ktorý je upravený do tvaru mriežky, aby mal čo najväčší povrch. Na mriežku sa nanáša pasta tvorená síranom olovnatým a kyselinou sírovou, ktorá sa používa aj ako elektrolyt (20% roztok). Dosky sú oddelené tzv. separátorom, ktorý je zhotovený zo sklenenej vaty a obsahuje ďalšie prímesi. Pokiaľ k elektródam pripojíme zdroj jednosmerného elektrického prúdu, na katóde sa bude vylučovať tmavošedé olovo a na anóde sa bude vytvárať vrstvička červenohnedého oxidu olovičitého. Týmto spôsobom vznikne sústava, ktorá sa dá po odpojení zdroja jednosmerného elektrického prúdu využiť ako galvanický článok. Galvanické články
Podľa L. Galvaniho pomenované zariadenie na priamy prevod chemickej energie na elektrickou. Skladá sa z dvoch rozdielnych, prevažne kovových elektród, ktoré sú ponorené do spoločného elektrolytu, resp. do dvoch elektrolytov oddelených pórovitou prepážkou, bez toho aby sa vzájomne dotýkali.