Výsledky elektrolýzy daného roztoku závisí od materiálu z ktorého sú elektródy. Vedením el. prúdu v elektrolytoch študoval anglický fyzik M. Faraday (1791 - 1867). Zistil, že hmotnosti látok vylúčených na - 2 - elektródach sú priamo úmerné celkovému el. náboju, ktorý preniesli ióny pri elektrolýze - je to 1. Faradayov zákon. Polarizácia elektród sa využíva v sekundárnych galvanických článkoch - akumulátoroch. Príkladom je olovený akumulátor. U nabitého akumulátora sú obe elektródy tvorené PbSO4. Vzniknutý galvanický článok má napätie asi 2,1 V (volta). Pri vybíjaní vzniká na oboch elektródach opäť PbSO4. Akumulátor sa teda dá mnohokrát nabiť. Po častom nabíjaní sa akumulátor znehodnocuje, až nebude použiteľný. Využitie v praxi
Do misky s roztokom síranu zinočnatého vložíme očistený zinkový plech. Do druhej misky s roztokom síranu meďnatého vložíme očistený medený plech. Obidva roztoky vodivo spojíme drôtom. V tomto prípade vzniká napätie 1.1 V. Oba kovy spojíme do elektrického obvodu, kde spotrebičom je žiarovka, napr. 2,5 V. Žiarovka zapojená do elektrického obvodu sa rozsvieti. Pri odoberaní elektrického prúdu z tohto článku prebiehajú tieto reakcie:

a) Kovový zinok sa oxiduje (uvoľňuje prúd elektrónom) a vznikajú zinočnaté katióny


b) Meďnaté katióny sa redukujú (prijímajú elektróny) a vzniká meď.