Vesmír

Vesmír vznikol asi pred 15 miliardami rokov pri obrovskom výbuchu, ktorý nazývame veľký tresk. Počas milióna rokov sa jeho hmota sformovala do galaxií, hviezd a planét. Vo vesmíre je mnoho miliárd hviezd.
e Naša Zem sa spolu s ďalšími 8 planétami, Merkúrom, Venušou, Marsom, Jupiterom, Saturnom, Uránom, Neptúnom a Plutom, a mnoho miliardami hviezd nachádza v galaxii, ktorá sa nazýva Mliečna cesta. Je to špirálovitá galaxia, ktorej ramená vychádzajú z jej stredu. Zo Zeme to vnímame ako obrovský svetlý pás plný hviezd, ktorý sa tiahne oblohou. Hoci Slnko má pre nás mimoriadny význam, je to iba obyčajná hviezda Galaxie. Je to obrovská guľa horúceho žiariaceho plynu. Slnko so svojou rodinou planét tvorí slnečnú sústavu. Do tejto rodiny patria planéty, so svojimi vyše 60 mesiacmi, milióny malých skál – asteroidy- a milióny komét. V strede tejto sústavy je Slnko a všetko obieha okolo neho. Ľudia si od dávna mysleli že Slnko je strede vesmíru, ale vôbec to nie je pravda, dokonca nie je ani v strede našej galaxie.
Najbližšie k Slnku sú planéty Merkúr a Venuša. Obe sú kamenné. Venuša žiari na našej oblohe jasno, pretože jej mraky dobre odrážajú slnečné svetlo. Tesne pred východom Slnka alebo hneď po jeho západe vyzerá na oblohe často ako veľmi jasná hviezda. Preto sa nazýva Zornička alebo Večernica.
Treťou planétou v poradí je naša Zem. Je to jediná planéta, kde existuje život. Pôvodne bola Zem jednoliaty obrovský kus hmoty. Ten sa postupne rozštiepil na niekoľko častí, ktoré sa začali pohybovať. Vtedy tu ešte žiadny život nebol. Ten vznikol približne pred 200 miliónmi rokov. Pri obehu okolo Slnka sa Zem pohybuje rýchlosťou 107 000 km/h. Okrem Merkúru a Venuše majú všetky planéty aspoň 1 mesiac. Okolo Zeme obieha 1 Mesiac. Vidíme ho skoro každú noc, ale často ho vidíme aj cez deň. Štvrtou planétou našej sústavy je Mars. Je tam veľmi zima, ale povrch sa najviac podobá povrchu Zeme. Neexistuje tam však atmosféra, ktorá by umožnila prežiť živým organizmom a rastlinám. Planéta je celá červená a na severnom a južnom póle má ľadové čiapočky.
Ďalšia v poradí je planéta Jupiter. Je najväčšia z planét. Väčšinou sú to však plyny a kvapaliny, obklopujúce jadro. Ako Slnko obsahuje prevažne vodík. Má jeden prstenec a 16 mesiacov, ktoré majú kamenistý povrch zafarbený dočervena.
Šiestou planétou v poradí je Saturn, druhá najväčšia planéta. Podobne ako Jupiter, Urán a Neptún to je plynný obor.

Jeho atmosféra obsahuje 91 % vodíka a husté mraky z čpavku, vody a metánu, je sfarbená fosforom a inými prvkami. Je povestný svojimi jasnými prstencami, ktoré majú priemer viac než 272 000 km, ale sú veľmi tenké. Saturn má prinajmenšom 18 mesiacov. Najväčší z nich je Titan, o ktorom vieme, že má atmosféru. Urán dostáva od Slnka veľmi málo svetla, teplota vrchných mrakov je okolo –220 0C. Nedosahuje ani polovicu veľkosti Saturna, ale je štvornásobne väčší ako Zem. Bola to prvá planéta objavená ďalekohľadom. Väčšinu tohto plynného obra vypĺňa vodík a hélium. Má sústavu tenkých, tmavých prstencov a asi 17 mesiacov.
Neptún sa zjavom a veľkosťou podobá Uránu. Je na ňom nesmierne chladno a 85 % jeho atmosféry tvorí vodík. Modré sfarbenie tejto planéty spôsobuje metán. Dujú tu nesmierne vetry, má niekoľko prstencov a bolo objavených zatiaľ 8 mesiacov. Poslednou a najmenšou planétou je Pluto. Zároveň je to najchladnejšia a najvzdialenejšia planéta. Tvorí ho zmrznutý dusík a metán. Jeho mesiac Charón bol objavený v roku 1978 a má asi polovičný priemer ako samotná planéta. Slovo planéta znamená v gréčtine „tulák“. Toto pomenovanie dostali preto, lebo občas sa akoby zatúlajú medzi hviezdy. Všetky planéty dostali aj názvy podľa gréckych alebo rímskych bohov:
Merkúr – rímsky boh obchodníkov a cestovateľov
Venuša – rímska bohyňa lásky
Mars – rímsky boh vojny
Jupiter – najvyšší rímsky boh
Saturn – rímsky boh úrody a sejby
Urán – rímsky a grécky boh nebies
Neptún - rímsky boh mora
Pluto – rímsky boh smrti.