Slnečná sústava

AKO vznikla slnečná sústava: Pred piatimi miliardami rokov bola slnečná sústava pravdepodobne iba rotujúci plynoprachový mrak. postupne sa stred mraku skondenzoval do protohviezdy, z ktorej sa zmrštením vytvorilo Slnko. Ďalej od neho sa rovnakým spôsobom zhusťoval plyn a vznikli Planéty Jupiter, Saturn, Urán a Neptún - všetky s malým tuhým jadrom obklopeným plynom. Kamenné, terestrické planéty – Merkúr venuša, zem a Mars – vznikli podobným spôsobom tak, že materiál sa zhlukoval do tuhých objektov z ktorých väčšina plynu unikla. Mohli to však byť aj zvyšky protohviezdneho Slnka, ktoré sa skonzervovali do malých kamenných kusov nazývaných planetezimály. Tento opis vzniku slnečnej sústavy je modifikáciou teórie nazývanej hmlovinová ( nebulárna ) hypotéza ktorú ako prvý navrhol v roku 1796 Pierre Laplace.

Zem je jedno z deviatich veľkých telies nazývaných planéty, ktoré neustále obiehajú okolo Slnka. Okrem planét a ich mesiacov krúžia okolo Slnka aj telesá – meteoroidy, kométy a iné úlomky. Všetko to spolu vytvára slnečnú sústavu.
Všetky planét okrem Pluta obiehajú okolo Slnka rovnakým smerom v takmer rovnakej rovine. Dráha Pluta v určitých obdobiach je pri Slnku bližšie než Neptún Čím je planéta ďalej od Slnka, tým je jej obežná dráha dlhšia. Najbližšie k Slnku obehajú štyri planéty – merkúr, Venuša, Zem a Mars. Vo väčších vzdialenostiach sú štyri obry skladajúca sa prevažne z plynu – Jupiter, Saturn, Urán, Neptún , Pluto je ešte ďalej.


Merkúr je tak blízko pri Slnku , že ho ťažko vidieť. Kamery sondy Mariner10 nám ukázali pustú krajinu s krátermi, pohoriami, hrebeňmi a údoliami, dosť podobnú na Mesiac. Pretože nemá atmosféru, teplota môže dosiahnuť aj 400 °C alebo prudko klesnúť na –180 °C. Má priemer iba 4878 km a obehne Slnko za 88 dní

Venuša je k nám najbližšie a je veľmi jasná, pretože je pokrytá mrakmi, ktoré odrážajú slnečné svetlo. Tieto mraky zahaľujú povrch venuše, ale sondy, ktoré ju navštívilizistili o nej veľa podrobností.

Venuša obiehajúca okolo Slnka ako druhá planéta, je „skalnatá guľa“ obklopená hustými žltými oblakmi. Tieto oblaky, odrážajúce časť slnečného svetla, majú za následok, že Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejšie teleso na oblohe. Hustá atmosféra na Venuši spôsobuje horúce a dusivé prostredie. Povrchové teploty dosahujú +480ºC a atmosferický tlak je 90-krát väčší ako na Zemi. Žltú farbu mračien spôsobuje kyselina sírová.

Jej hladina sa mení, z čoho sa dá súdiť, že niektoré sopky na Venuši sú možno doteraz aktívne.

Fázy Venuše

Keďže Venuša obieha vo vnútri dráhy Zeme, má podobné fázy ako Mesiac. To znamená že vidíme rôzne veľkú časť jej slnkom ožiarenej strany. Nikdy nevidíme spln Venuše, pretože keď je jej celá strana osvetlená Slnkom otočená k Zemi, je Venuša zaclonená Slnkom. Keď sa pri obehu Slnka dostane k Zemi bližšie, je na našej oblohe stále väčšia, ale z jej osvetlenej strany vidíme stále menej a menej. Tento meniaci sa vzhľad Venuše nazývame fázy Venuše. Posledný prechod. Venuše nastal v roku 1882 a k ďalšiemu dôjde v roku 2004.
Galileo Galilei tiež pozoroval fázy Venuše, čím dokázal, že Venuša obieha okolo Slnka.

Vnútorná stavba:
Vrstva Šírka Zloženie

Kôra 50km kremičitá hornina
Plášť 3 000km hornina
Polomer jadra 3 000km polotuhé železo a nikel

Zloženie atmosféry:
96% oxid uhličitý
3,5% dusík
0,5% oxid uhoľnatý, argón, oxid siričitý a vodná para

Venuša je najhorúcejšia planéta v slnečnej sústave. Je to náš najbližší sused, podobný Zemi veľkosťou a hustotou. Venuša roluje najpomalšie zo všetkých planét, viac než 240-krát pomalšie ako naša Zem.

Mars je známi ako ,,červená planéta“ pretože ju sfarbuje červenkastý prach rozptýlený po obrovských plochách. Povrch je posiaty krátermi, roklinami a obrovskými vulkánmi týčiacimi sa do výšky až 25 km. Na Marse je možno voda aj okrem tej, ktorá je viazaná v polárnych ľadových čiapočkách. Sondy Mariner 9 a Viking 1 a 2 odhalili veľké plochy, poznačené dávnymi záplavami. Jupiter je taký obrovský, že keby bol dutý pohltil by asi 1300 zemegúľ otáča sa tak rýchlo ( asi raz za 10 hodín ), že je na rovníku vydutý. Má tenký prachový prstenec a jeho povrch je pokrytý pásmi víriacich mrakov plynu. Charakteristickou črtou Jupitera je Veľká červená škvrna , ktorá predstavuje veľký atmosferický rotujúci búrkoví systém, dlhý viac než 24 000 km. Jupiter má 16 mesiacov.

Saturn So svojimi širokými, farebnými prstencami a pruhovaným povrchom je Saturn najkrajšou zo všetkých planét. Prstence sú zložené z miliónov ľadom pokrytých úlomkov skál. Saturn je zložený z malého kamenného jadra obklopené tenkou vrstvou kvapalného vodíky a potom hrubou vrstvou vodíkového plynu. Saturn má najmenej 20 mesiacov , z ktorých najväčší Titan dosahuje takmer polovičný priemer.

Urán je plynný obor zložený prevažne z vodíka a hélia s kamenným jadrom pokrytým ľadom. Je zvláštne, , že pri obehu okolo Slnka je takmer prevalený nabok. Dlhé roky a jeden pól striedavo smeruje takmer presne na Slnko.

Má 15 mesiacov

Neptún má slabý modrastý farebný odtieň , mohutné pásy mrakov a Veľkú tmavú škvrnu podobnú Veľkej červenej škvrne na Jupiteri. Ma osem mesiacov a sústavu prstencov.

Pluto je drobná , ľadová planéta zložená z hornín a metánu. Má iba o niečo menší mesiac ktorý sa volá Charón. Pluto má priemer 49 500kma vo vzdialenosti 4497 mil. km obehne Slnko za 165 rokov.

Zdroje:

školska encyklopédia -