Iba neskôr sa ukázalo, že puzdro nemeralo hodnoty pri povrchu a ohlásené hodnoty zodpovedali jeho konštrukčnej pevnosti. Po porovnaní s výsledkami Marinera 5 odborníci usúdili, že puzdro Venery 4 meralo a vysielalo zhruba do výšky 26 km. Potom v extrémnych podmienkach prasklo.

Mariner 6

Sonda Mariner 6 už štartovala na novej nosnej rakete Atlas Centaur, čo znamenalo vzhľadom na predchádzajúce Marinery väčšiu hmotnosť sondy až o 120 kg. To umožnilo umiestniť na Mariner 6 (aj na ostatne sondy Mariner) všestrannejšiu snímkovaciu aparatúru i diaľkovo ovládané snímače schopné zisťovať údaje o zložení atmosféry a o teplote na povrchu planéty. Významnou novinkou bola možnosť preprogramovania palubného počítača i počas medziplanetárneho letu, aby sa mohli riešiť nečakané situácie a plniť pôvodne nepredpokladané požiadavky. Po 157 dňoch od štartu zo Zeme preletela 31. Júla 1969 sonda Mariner 6 vo výške 3200 km nad rovníkovými oblasťami Marsu a odovzdala do riadiaceho strediska 24 detailných snímok. Rozlíšenie širokouhlej kamery bolo 25 km, rozlíšenie úzkouhlej kamery 270 m (pred preletom získala sonda z väčšej vzdialenosti 50 snímok celého disku planéty). Snímky odhalili pozorohudné javy v okolí južného pólu, a preto bol prebiehajúci let ďalšej sondy preprogramovaný tak, aby jeho kamera zamierila viacej na juh ako bolo plánované.

Mariner 7

Najväčšie priblíženie tejto sondy k Marsu nastalo 5. Augusta 1969. Treba poznamenať, že iba vďaka štastnej náhode bol Mariner 7 ešte vždy v prevádzke. Iba pár dní predtým totiž jeho jedna batéria explodovala a obsah sa rozprskol do okolia sondy, ktorej dráha sa v dôsledku toho mierne vychýlila a elektroniku vyradil skrat. Operátori v riadiacom stredisku sa obávali toho najhoršieho, no potom mohli na všeobecný údiv skonštatovať, že všetky prístroje pracujú ďalej. Pred stretnutím s Marsom sa ich totiž podarilo opäť zapnúť.
Snímky získané Marinerom 7, 33 zblízka a 93 z veľkej vzdialenosti, mali vynikajúcu kvalitu, na jednej bol dokonca zachytený mesiac Phobos na pozadí planéty. Sondy Mariner 6 a 7 vyslali spolu 57 veľmi detailných záberov (z celkového počtu 202 snímok), ktoré potvrdili takmer zhodnú podobu povrchu Marsu s povrchom Mesiaca, ako zistil už Mariner 4. Na novozískaných snímkach bolo vidieť planiny podobajúce sa púšťam, ale aj členitý terén s hrebeňmi a údoliami. Diaľkovo ovládané prístroje odhalili veľmi riedku atmosféru zloženú prevažne z oxidu uhličitého, a aj razantne sa meniacu teplotu povrchu v priebehu jediného dňa.