Saturn má 22 mesiacov, medzi ktorými sú však aj pastierske (sú to malé mesiace, ktoré obiehajú prstence po oboch stranách). Najväčšie mesiace sú : Titan, Japetus, Rea, Tetyda, Mimas. Titan má ako jediný mesiac v Slnečnej sústave vlastnú atmosféru, ktorá je zložená z dusíka a metánu. URÁN

Je dvakrát ďalej od Slnka ako Saturn, čiže 2869,6 krát 106 km a obehne okolo neho za 84 rokov. Priemerná teplota je tropických –214o C. Je to taktiež plynová planéta. Jeho zvláštnu, modrasto zelenú farbu spôsobuje prítomnosť metánu v atmosfére. Na jeho povrchu sa nachádza vodno- čpavkový oceán. Urán má 15 mesiacov. Najzaujímavejší je Miranda , pri ktorej sa vedci domnievajú, že sa kedysi zrazil s veľkým asteroidom a rozbil sa na kusy a potom sa znova scelil a vytvorila sa podivuhodná krajina, ktorú dnes pozorujeme. NEPTÚN

V roku 1 846 nemecký astronóm Johan Galle objavil 8. planétu – Neptún. Veľkosťou sa skoro vyrovná Uránu, a v ďalekohľade má modrastý odtieň. Na jeho povrcha planéty s nachádza vodno - čpavkový oceán. Jadro je prevažne kamenno- železné. Rovníkový priemer Neptúnu je 49 500 km. Od slnka je vzdialený 4496,7 krát 106 km a obehne ho za 164 rokov a 10 mesiacov. Priemerná teplota na povrchu je –220 C. Okolo Neptúna obieha 8 mesiacov. PLUTO

Hľadanie nových planét pokračovalo aj v 20. stor. V roku 1930 mal americký vedec Clyde Tombaugh úspech. Spozoroval maličkú, pohybujúcu sa hviezdu, o ktorej dokázal, že je to planéta. Pluto je veľmi maličký svet, je to najmenšia planéta s priemerom len 2 284 km a s hmotnosťou 1/500 Zeme. Okolo Slnka obehne za 247 rokov a 8 mesiacov. Svetlo zo Slnka musí prekonať vzdialenosť 5,9 krát 109 km. Priemerná teplota na povrchu je –230o C.
Pluto má jeden mesiac – Cháron. Je udivujúce, že mesiac Cháron doshuje až polovicu priemeru Pluta. Aj preto astronómovia často nazývajú systém Pluto – Cháron dvojplanétou.

ASTEROIDY A METEOROIDY

Je to množstvo malých telies s priemerom len niekoľko desiatok km. Aj najväčší Cares má priemer iba 1 000 km. Väčšina meteoroidov obieha okolo Slnka v páse asteoroidov medzi planétami Mars a Jupiter. V medziplanetárnom priestore však lieta aj niekoľko „ zatúlaných ” telies, niektoré niekedy až veľmi blízko pri Zemi. Keď sú malé a dostanú sa do atmosféry, zhoria a môžeme ich pozorovať ako bolid – horiaci meteorit. Väčšie asteoridy sa buď roztrieštia a na Zem dopadnú len malé úlomky, alebo sa nerozpadnú a pri dopade na Zem vyhĺbia kráter. Po dopade obrovského meteoritu pred 65 mil.