Plasty

Prvý plast vznikol ako výsledok pokusu fotografa v tmavej komore. Fotografovanie však bolo iba jedným z mnohých záujmov Alexandra Parkera. V 19. storočí ste si namohli jednoducho kúpiť filmy a potrebné chemikálie ako dnes, všetko ste si museli pripraviť sami. Preto každý fotograf bol súčasne aj chemikom. Jednou z látok používaných pri fotografovaní bolo kolódium - roztok strelnej bavlny čiže nitrocelulózy v alkohole alebo éteri. Pomocou neho sa lepila chemická zlúčenina citlivá na svetlo na sklenú platňu, ktorá slúžila v 19. storočí namiesto fotografického filmu.

V päťdesiatych rokoch 19. storočia začal Parkes robiť rozličné pokusy s kolódiom. Istého dňa, keď sa ho pokúšal zmiešať s cháfrom, na svoje prekvapenie zistil, že vznikla tvrdá a ohybná látka. Nazval ju „parkesín“ a šlo vlastne o prvý plast. Robil z neho najrozličnejšie predmety - hrebene, perá, gombíky a šperky. Keďže mu však chýbal obchodný duch, pri svojich pokusoch prišiel o peniaze.

V Parkersovom diele pokračovali iní vynálezcovia. No na rozdiel od Parkersa vyťažili z toho peniaze. Newyorský tlačiar John Wesley Hyatt vytušil svoju šancu roku 1868, keď sa mu výrobcovia biliardových gúľ sťažovali na nedostatok slonoviny.

Hyatt zdolonalil výrobný postup a parkesínu dal nové meno: celuloid. Spoločnosti na výrobu biliardových gúľ sa mu postarali o dobrý odbyt výrobkov a z plastu sa čoskoro začali vyrábať obrovské množstvá najrozličnejších predmetov.

Prvé plasty sa ľahko vznietili, takže sa z nich dal vyrábať iba obmedzený počet predmetov. Prvým úspešným plastom odolávajúcim aj vysokým teplotám bol bakelit, ktorý si roku 1909 nechal patantovať Leo Beakeland,.