Thajský učiteľ na základnej škole Kiti Maneersikul si robil starosti s rastúcimi výdavkami na benzín – ale už sa ich zbavil. Po mesiacoch pokusov a omylov sa mu podarilo vyrobiť domácu pohonnú zmes. Jej hlavnou zložkou je recyklovaný kokosový olej. Podľa jeho slov je kokosové palivo rovnako výkonné ako diesel, ale lacnejšie a čistejšie. Kiti kedysi počul, že v južnom Thajsku niekto jazdil na takýto pohon, ale nepoznal presnú receptúru. Tak začal experimentovať. Skúsil to s čistým kokosovým olejom, ale to nebolo efektívne. A tak k nemu začal pridávať prísady, mixovať ich a upravovať. Jeho garáž sa zmenila na malé alchymistické laboratórium. Snaha sa však vyplatila. Cestovanie autom mu zlacnelo o polovicu. „Vyvíjal som ten recept, až kým som nenašiel tú správnu kombináciu,“ hovorí Kitii Maneersikul. „Skúšal som ju, ale stále som si nebol istý presnosťou toho receptu. Trvalo mi to dva mesiace, až som nakoniec dal tie rovnice do poriadku, vyšlo mi to a odvtedy nemám nijaké problémy s palivom.“

Podľa Kitiho je jeho palivo ekologickejšie ako štandardný diesel či benzín:
„Viete, vychádzam z toho, že rastlinný olej neobsahuje síru ani jód, je prírodný. A preto nespôsobuje ani znečistenie.“

Kokosový olej získava Kiti zo svojej kokosovej farmy a od miestnych spoluobčanov. Olej je v týchto končinách veľmi populárny a používa sa na varenie. Kiti zistil, že aj takto použitý olej sa dá využiť ako palivo. Týždenne ho spotrebuje 300 litrov – dosť na to, aby mohol poháňať svoje auto, loď a niekoľko ďalších strojov na farme. Kiti nechce svoje palivo vyrábať vo veľkom a zarábať na jeho predaji. Svojich spoluobčanov učí, ako by si ho mohli sami vyrobiť. Na rozdiel od benzínu cena kokosových orechov v Thajsku posledných päť rokov výrazne klesala. Ak sa kokosové palivo ujme, farmári na kokosových farmách by opäť získali prostriedky na živobytie. Tajomstvo neúspechu Sovieto
Až doposiaľ nepublikovaný obrázok gigantickej rakety, ktorá mala Sovietskemu zväzu pomôcť zdolať Spojené štáty v pretekoch o prvé pristátie človeka na Mesiaci, sa objavil na jednom z ruských internetových portálov. Mohutná raketa N1 je sovietskym ekvivalentom americkej rakety Saturn 5. Experti tvrdia, že detaily tejto rakety, ktoré môžeme vidieť na týchto obrázkoch, predstavujú počiatočné testovacie verzie prvého stupňa N1. Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov bolo postavených v kozmodróme Bajkonur deväť alebo desať N1. Táto gigantická raketa bola odpálená iba štyri krát, ale každý pokus sa skončil náhlym a katastrofálnym zlyhaním.

Sú to zaujímavé fotografie, pretože odhaľujú predtým utajované a doteraz nevidené konštrukcie prvého stupňa N1 – hovorí Edwin N. Cameron, expert na sovietsky vesmírny program. Osudná chyba

N1 bola vďaka svojmu predurčeniu – vyniesť do vesmíru mesačný pristávací modul – titanským počinom sovietskej techniky. Jej prvý stupeň zahŕňal 30 vysokovýkonných raketových motorov spaľujúcich ako palivo kerozín a tekutý kyslík. Veľké množstvo motorov – to bola osudná chyba tejto rakety. Inžinieri nemohli nájsť spôsob, ako efektívne vyrovnávať ich ťah, čo v podstate znamenalo, že bol celý raketový motor neovládateľný. Takisto aj čerpanie paliva do každého motora bolo jedným z hlavných problémov, ktoré prispeli k neúspechu tejto konštrukcie. Keď bol projekt N1 v roku 1976 zastavený, šéf sovietskeho vesmírneho programu – Valentin Gluško – nariadil všetko zariadenie týkajúce sa N1 zlikvidovať, ale navzdory jeho rozkazu sa mnohé zariadenia zachovali dodnes. V roku 1997 bolo 94 zvyšných motorov z N1 predaných americkej firme Kistler na renováciu a začlenenie do nových rakiet.