Ďalekohľady
Ďalekohľady sú optické prístroje na pozorovanie vzdialených predmetov pod väčším zorným uhlom ako má oko. Skladajú sa z dvoch šošoviek. Väčšia z nich, na strane pozorovaného predmetu, sa nazýva objektív, menšia, ktorú prikladáme na oko, je okulár. Obe šošovky sú priestorovo usporiadané tak, aby obraz predmetu v nekonečne vytvorený objektívom mohol byť okulárom pozorovaný ako lupou. Zväčšenie ďalekohľadu z je dané podielom ohniskovej vzdialenosti objektívu f1 a okuláru f2 : z -f1f2- . Veľké hvezdárske ďalekohľady majú objektív nahradený dutým zrkadlom, v súčasnosti najväčšie z nich má priemer 6m. V praxi sa používajú rôzne druhy ďalekohľadov, ktoré sa líšia konštrukciou i použitím. Sú to napr. malé divadelné ďalekohľady so zväčšením 2,5 až 4-krát, poľovnícke ďalekohľady so zväčšením 6 až 10-krát, hvezdárske ďalekohľady a i.
Najväčšie ďalekohľady
Jeden z najväčších zrkadlových ďalekohľadov na svete sa nachádza na vrchu Semirodniky na Kaukaze, a jeho parabolické zrkadlá majú priemer 6 metrov.
Najväčší zrkadlový ďalekohľad Keck 1 sa nachádza na Havajských ostrovoch. Priemer jeho zrkadiel je 10 metrov. Tento teleskop je taký silný, že teoreticky by mohol zachytiť svetlo sviečky vzdialenej 24 000 kilometrov.
Hubbelov vesmírny ďalekohľad
Hubbelov vesmírny ďalekohľad je najväčší kozmický ďalekohľad, aký bol vypustený do kozmického priestoru. Na obežnej dráhe lieta okolo Zeme od roku 1990. Je to zrkadlový ďalekohľad, ktorý je diaľkovo ovládaný zo Zeme. Bol vynesený na obežnú dráhu ako výsledok spolupráce Európy a USA do výšky 600 kilometrov. Má dĺžku 13 metrov, váhu 11 ton a má zrkadlo s priemerom 2,4 metra. Po uvedení na obežnú dráhu sa zistilo, že neposkytuje dobrý obraz. Jeho zrkadlo malo menšiu optickú chybu : na okrajoch sa odchyľovalo o 2 tisíciny milimetra od ideálneho tvaru. Po rok 1993 sa teda nedal tento ďalekohľad naplno využiť. V decembri 1993 ho kozmonauti na obežnej dráhe zachytili a na palube kozmického raketoplánu opravili : vybavili ho korekčným optickým zariadením podobným okuliarom, ktoré musí nosiť krátkozraký človek. Zároveň dostal nové slnečné batérie na výrobu elektrickej energie potrebnej na prevádzku a takisto na ňom umiestnili novú širokouhlú kameru. Od roku 1993 teda poskytuje kvalitné fotografie.
Compton
Po Hubbelovom kozmickom ďalekohľade je Compton druhým z veľkých kozmických observatórií NASA. Váži vyše 16 ton. V čase svojho vynesenia na obežnú dráhu okolo Zeme bolo toto obs. Najväčšou civilnou družicou, aká bola vyslaná do vesmíru. Je vybavená 4 detektormi gama žiarenia, ktoré registrujú najmohutnejšie udalosti vo vesmíre. Obs. Compton vyniesol na obežnú dráhu raketoplán Atlantis 7. apríla 1991. Vypustenie sa uskutočnilo 450 km od zemského povrchu. Pôvodne sa nazývalo GRD (Gama Ray Observatory-Obs. Gama žiarenia) a po uvedení do prevádzky ho premenovali podľa amerického fyzika Comptona.
Typy ďalekohľadov
Zrkadlový ďalekohľad Väčšina astronómov pracuje so zrkadlovými hvezdárskymi ďalekohľadmi , ktoré sa najlepšie hodia na zachytávanie slabučkého svetla zo vzdialených hviezd. Veľké zakrivené zrkadlo zbiera svetlo a sústreďuje , koncentruje ho , aby sa vytvoril obraz. Menšie zrkadlo potom prenáša obraz na šošovku , ktorej sa hovorí okulár. Naň je často pripojený fotoaparát alebo elektronický detektor svetla.
Šošovkový ďalekohľad V prednej časti šošovkového hvezdárskeho ďalekohľadu sa nachádza veľká šošovka , ktorá láme , ohýba svetlo , aby sa vytvoril obraz vzdialeného objektu. V zadnej časti je šošovka okuláru. Niektoré refraktory majú uprostred tretiu šošovku. Bez nej by bol obraz obrátený hore nohami.
Divadelný ďalekohľad Najjednoduchšie ďalekohľady sú divadelné. Skladajú sa z dvoch malých ďalekohľadov umiestnených vedľa seba.
Poľovnícky ďalekohľad Poľovnícky ďalekohľad je zložitejší ako divadelný. Je malý , no jeho približovaciu schopnosť zväčšuje sústava šošoviek a hranolov. Elektromagnetické spektrum
Z elektromagnetického spektra ľudské oko dokáže vnímať len viditeľné svetlo. Na zaznamenávanie ostatných lúčov, ktoré nebeské telesá vyžarujú, sú potrebné špeciálne ďalekohľady : Rádiové vlny sa zachytávajú na zemskom povrchu pomocou rádioteleskopov. Ostatné žiarenia pohlcuje atmosféra, takže je potrebné prijímať tieto lúče mimo nej. Röntgenové, infračervené, ultrafialové a gama lúče zaznamenávajú pomocou družíc a sond, ktoré sa nachádzajú v kozmickom priestore.
Druhy montáží
Aby sa ďalekohľad mohol zamerať na tú časť oblohy, ktorú chceme pozorovať, je umiestnený na montáži. Toto zariadenie umožňuje pohybovať ďalekohľadom okolo dvoch na seba kolmých osí. Je niekoľko druhov montáží.
Rovníkové montáže V rovníkovej montáži je jedna os rovnobežná so zemskou osou a druhá os je na ňu kolmá. Vďaka motorom, ktoré otáčajú hlavnou osou, ďalekohľad môže zostať zameraný na skúmanú hviezdu tak dlho, ako je potrebné, akoby sa Zem neotáčala.
Horizontálna montáž Pri horizontálnej montáži sa ďalekohľad otáča okolo horizontálnej a vertikálnej osi. Toto jednoduchšie riešenie sa používa pri veľmi malých alebo veľkých ďalekohľadoch.
Výkony prístroja závisia od rozmerov jeho objektívu : čím je väčší, tým viac svetla ďalekohľad zachytí a umožní pozorovať aj žiarenie málo jasných objektov. Okrem toho objektív veľkého priemeru umožní lepšie rozlíšiť dva blízke jasné body a ukáže viac podrobností. Astronómovia preto používajú ďalekohľady s obrovskými zrkadlami. Tie sú umiestnené vo vyšších polohách, napríklad na vrchole Mauna Kea na Havajských ostrovoch vo výške viac ako 4000 metrov.
|