Venuša

Venuša je druhou planétou v poradí od Slnka. Je pomenovaná podľa rímskej bohyne krásy a lásky. Jej dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, takže podobne ako Merkúr sa nikdy nevzdiali ďaleko od Slnka. Maximálna uhlová výchylka Venuše od Slnka môže byť až 48°. A navyše je to po Slnku a Mesiaci najjasnejší objekt pozorovateľný na pozemskej oblohe, takže v období, keď je uhlovo dostatočne ďaleko od Slnka je veľmi nápadným telesom na večernej alebo rannej oblohe. Slnko, Mesiac a Venuša sú jediné tri nebeské telesá, ktorých svetlo vrhá tiene.

Venuša obehne okolo Slnka zhruba raz za 225 dní. Jej dráha je najmenej eliptická zo všetkých planét Slnečnej sústavy, čiže sa najviac približuje ku kružnici. Je vzdialená od Slnka 108 miliónov kilometrov. Venuša je najpomalšie rotujúcou planétou v Slnečnej sústave, jednu otočku vykoná približne raz za 243 dní a okrem toho sa otáča okolo vlastnej osi opačným smerom ako ostatné planéty. Avšak slnečný deň nie je na tejto planéte najdlhší. Trvá okolo 117 dní, pričom Slnko vychádza z pozemského hľadiska na západe a zapadá na východe.

Rovníkový priemer Venuše je iba o málo menší ako zemský, takže rozmermi je takmer dvojčaťom Zeme. Ale podmienky na jej povrchu sú krajne nepriaznivé. Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená prevažne oxidom uhličitým, čo vytvára mimoriadne silný skleníkový efekt. Atmosferický tlak na povrchu dosahuje až okolo 9 MPa, čo je 90 krát viac ako na Zemi. Teplota na povrchu sa pohybuje v rozmedzí zhruba 440 až 480 °C, čo je v priemere viac ako na dennej strane Merkúru! Pri takejto teplote by sa nachádzali v tekutom stave napr. cín, olovo či zinok. Pritom rozdiely teplôt medzi dennou a nočnou stranou planéty sú minimálne, pravdepodobne nepresahujú 25 stupňov. Na Venuši je stále zamračené, osvetlenie povrchu je asi také ako pri úplne zamračenej oblohe na Zemi, avšak s červenkastým nádychom, pričom jeho intenzita môže kolísať. Hlavná oblačnosť sa nachádza vo výške približne 50 až 70 km nad povrchom, čo je podstatne viac ako na Zemi. Na Zemi väčšina oblakov nepresiahne výšku 12 km.
Vo veľkých výškach nad povrchom Venuše dosahuje rýchlosť vetra na rovníku hodnotu až 100 metrov za sekundu (vzhľadom k povrchu) a celá vrchná časť atmosféry rotuje okolo planéty takýmto spôsobom ako jednoliata masa a obehne Venušu približne raz za 4 dni. Táto skutočnosť miatla starších pozorovateľov, ktorí sa snažili určiť dobu rotácie planéty teleskopickým pozorovaním. Avšak smerom k povrchu rýchlosť vetra klesá a na samotnom povrchu dosahuje zrejme väčšinou menšiu rýchlosť ako 1 meter za sekundu. V atmosfére Venuše dochádza aj k elektrickým výbojom, avšak ich početnosť je najmenej 1000 krát menšia ako na Zemi.

Povrch Venuše je neustále zahalený v oblakoch a preto ho nemožno zmapovať priamym pozorovaním vo viditeľnom svetle. Avšak hustá vrstva oblačnosti je priehľadná pre rádiové vlny a v súčasnosti už máme vďaka dobre vybaveným sondám zmapovaný takmer celý jej povrch s pomerne vysokým rozlíšením. Asi 60 percent povrchu Venuše tvorí mierne zvlnená planina a vzhľadom na ňu sa merajú výšky povrchových útvarov (na Zemi plní túto funkciu morská hladina). Rozsiahlejšie útvary, ktoré majú väčšiu výšku ako táto planina možno označiť za venušianske kontinenty. Najväčším horským masívom na Venuši je Maxwellovo pohorie, ktorého najvyšší vrch má výšku až okolo 11 km, je teda vyšší ako Mount Everest. Na tejto planéte sa však nachádza málo meteorických kráterov, čo možno pripísať hustej atmosfére, ktorá slúži ako ochranný štít a zrejme aj zvýšenej aktivite planéty po období tvorby kráterov.

Venuša v číslach:
Rovníkový priemer: 12 102 km
Hmotnosť (Zem=1): 0,815
Dĺžka dňa: 243,01 d
Dĺžka roka: 224,7 d
Viac údajov...

Magnetické pole Venuše je veľmi slabé, hoci sa planéta svojimi rozmermi a hmotnosťou blíži Zemi.

Planétu už navštívila celá plejáda kozmických sond (celkovo vyše 20), medzi najvýznamnejšie patrili sondy typu Venera, Mariner a Pioneer-Venus. Sonda Venera 9 vyslala prvé čiernobiele snímky priamo z povrchu a vďaka sondám Venera 13 a 14 máme doteraz jediné farebné snímky povrchu. Veľmi významnou bola aj sonda Magellan, ktorá v deväťdesiatych rokoch podrobne radarovo zmapovala Venušu.
Venuša a Merkúr sú jedinými planétami v Slnečnej sústave, okolo ktorých neobiehajú žiadne mesiace.