Zem je treťou planétou v poradí od Slnka. Je to doposiaľ jediné teleso vo vesmíre, o ktorom vieme, že je na ňom život.

Zem obehne okolo Slnka približne raz za 365,25 dní, v strednej vzdialenosti necelých 150 miliónov kilometrov. Jedno otočenie okolo osi jej trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy. Avšak kým vykoná jednu otočku okolo osi, posunie sa aj na svojej dráhe okolo Slnka. Ak pominieme detaily, z týchto dvoch vecí vyplýva, že dĺžka slnečného dňa je o niečo väčšia ako doba rotácie. Táto hodnota je nám všetkým veľmi dobre známa - 1 deň, teda presne 24 hodín.

Zem je najväčšia medzi terestrickými planétami. Atmosféra Zeme je do značnej miery ovplyvnená biosférou (živými organizmami) a je zložená z dusíka (78 %), kyslíka (21 %), argónu (necelé 1 %) a zbytok tvorí premenlivé množstvo vodných pár, oxid uhličitý a ďalšie plyny. Atmosferický tlak sa pri morskej hladine pohybuje okolo hodnoty 100 kPa. Vo výške 20-30 km sa vyskytuje zvýšená koncentrácia ozónu. Táto ozónová vrstva nás chráni pred nebezpečným ultrafialovým žiarením. Teploty sa pohybujú v extrémnych prípadoch zhruba od mínus 90 °C (v Antarktíde) do plus 60 °C (Sahara, Údolie smrti v USA). Priemerná teplota na povrchu planéty je okolo 15 °C. Keďže zemská os sa odchyľuje od kolmice na rovinu zemskej dráhy o 23,5°, dochádza ku striedaniu ročných období.

Zem je v každom okamihu prikrytá oblakmi zhruba na 50% (pre porovnanie - Merkúr na 0 %, Venuša na 100 % a Mars zhruba na 10 %). Rozoznávame nízku, strednú a vysokú oblačnosť. K vysokej oblačnosti patria napríklad cirry, riasovité, z hľadiska zrážok neškodné oblaky. Väčšina oblakov, z ktorých vypadávajú nejaké významnejšie zrážky patrí medzi stredné a nízke oblaky (s výškou do 7 km).

Počasie je na Zemi veľmi premenlivé a najmä v stredných šírkach dochádza k veľkým teplotným výkyvom. V rovníkových oblastiach sa zase často vyskytujú tropické búrky, pri ktorých dochádza k početným elektrickým výbojom a v tropických oblastiach (avšak nie priamo v rovníkovej oblasti) dochádza nad oceánmi k vzniku tropických cyklónov, ktoré sa v Atlantickom oceáne nazývajú hurikány, v západnom tichomorí tajfúny a v Indickom oceáne jednoducho cyklóny. Pri týchto atmosferických poruchách dochádza k veľmi rýchlemu prúdeniu vetra, niekedy aj nad 200 km za hodinu. Ale keď sa taký cyklón dostane nad pevninu, obyčajne pomerne rýchlo zoslabne.