Neptún je ôsma planéta od Slnka. Podľa veľkosti je štvrtý, hneď za Uránom, ale je od neho hmotnejší. V rímskej mytológii bol Neptún bohom morí a oceánov, rovnako ako grécky boh Poseidón. Jeho typickým znakom je trojzubec.

Po objave Uránu pozorovania ukázali, že jeho dráha nie je úplne v súlade s Newtonovými pohybovými zákonmi a teoretici usúdili, že Uránov pohyb narušuje ďalšia, vzdialenejšia planéta. Angličan John Couch Adams (1819 - 1892) a Francúz Urbain Jean Joseph Leverrier (1811 - 1877) nezávisle na sebe spočítali približnú polohu neznámej planéty a 23. septembra 1846 našiel astronóm Johann Gottfried Galle Neptún blízko predpovedanej polohy.

Pretože dráha Pluta je výrazne excentrická a zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu, býva občas Neptún najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. Pravdepodobne je aj poslednou veľkou planétou, pretože je veľmi nepravdepodobná možnosť vzniku planét vo väčšej vzdialenosti.

Ako všetky veľké planéty slnečnej sústavy, aj Neptún je zložený prevažne z plynov a oblačná atmosféra rotuje veľkou rýchlosťou. Neptún má najrýchlejšie rotujúcu oblačnosť v slnečnej sústave. Rýchlosť oblakov dosahuje 2 000 km/h. Aj preto sa atmosféra Neptúnu mení veľmi rýchlo. Napríklad Veľká tmavá škvrna veľká ako Zemeguľa, ktorú pozoroval Voyager 2 sa na neskorších snímkach z HST nenachádza, miesto nej vznikli nové veľké útvary.