Barbard, Eduard Emerson, 1857-1923 - amer. astronóm, člen Národnej AV, priekopník astrofotografie. Objavil veľa premenných hviezd, dvojhviezd a komét. Roku 1892 objavil piaty Jupiterov mesiac. Pomenovaná je po ňom hviezda s najväčším vlastným pohybom (Barnardova hviezda), kt. objavil r. 1916.

Brahe, Tycho, 1546-1601 - dán. astronóm, najvýznamnejší pozorovateľ z éry pred vynájdením ďalekohľadov. Pracoval na dvore cisára Rudolfa II., r. 1572 podrobne študoval supernovu v súhvezdí Kasiopeja. Neprijal Kopernikovu heliocentrickú sústavu, zostavil vlastnú schému slnečnej sústavy, v kt. planéty obiehajú okolo Slnka a spolu s ním okolo Zeme. Jeho prezízne pozorovania Marsu poslúžili J. Keplerovi pri objave zákonov pohybu planét.

Braun, Wernher von, 1912-1977 - Nemecký raketový konštruktér, ktorý vyvinul strely V-2 a nosnú raketu na Mesiac Saturn V Práca von Brauna o raketových motoroch v 30. rokoch vyústila do jeho vymenovania za technického riaditela raketového závodu v Peenemunde, kde pocas 2. svetovej vojny vyvinul raketovú zbran na kvapalné palivo V-2. V rokoch 1942 až 1945 vyrobili viac než 5 000 striel typu V-2. Po vojne von Braun pracoval v Novom Mexiku (USA). Tu navrhol raketu Redstone (iba jednostupnová), ktorá v roku 1958 vyniesla na obežnú dráhu prvú americkú družicu Explorer 1 a v roku 1961 vyniesla Alana Sheparda na prvú suborbitálnu dráhu v projekte Mercury. V roku 1960 von Braun prevzal vedenie v Marshall Space Flight Center v Alabame, kde vyvinul rakety Saturn, ktoré sa použili pri vyslaní cloveka na Mesiac v programe Apollo.

Bruno, Giordano, 1548-1600 - tal. filozof, pôv. mních, zástanca heliocentrizmu a učenia mnohosti svetov. Vydal dielo Onekonečnosti svetov, pre kt. ho inkvizícia väznila a upálila.

Cassini, Giovanni, 1625-1712 - taliansky astronóm, profesor astronómie na Univerzite v Bologni, sa venoval meraniu času, za ktorý sa Jupiter, Venuša a Mars raz otočia okolo svojej osi. Objavil aj štyri Saturnove mesiace a medzeru medzi prstencami planéty. Cassiny naznačil, že prstence nie sú celistvým útvarom, ale tvoria ich samostatné kamene. V roku 1669 odišiel do Francúzska, aby pomohol pri výstavbe Parížskeho observatória. Meral vzdialenosť medzi Zemou a Marsom a výsledok použil na výpočet vzdialenosti Slnka od Zeme. Odmietal však prijať myšlienku, že Zem obieha okolo Slnka, alebo, že gravitácia je univerzálna sila. Jeho syn i vnuk sa stali riaditeľmi Parížskeho observatória.