referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Jarolím
Piatok, 30. septembra 2022
Slávne osobnosti astronómie
Dátum pridania: 04.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Keco
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 047
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 8.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 13m 40s
Pomalé čítanie: 20m 30s
 
Ciolkovskij, Konstantin, 1857-1935 - Ruský priekopník teórie kozmických letov. Sputnik 1 bol vypustený na pamiatku stého výrocia jeho narodenia. Ciolkovskij vypracoval teórie raketovej techniky, ale nemal zdroje na postavenie rakety. Okolo roku 1898 vypracoval teóriu, ktorá ukázala, kolko paliva spotrebuje raketa a ako jej rýchlost závisí od tahu motorov. Jeho kniha Exploration of Cosmic Space hy Means of Reaction Devices (1903) obsahovala návrhy rakiet pohánaných kvapalným vodíkom a kyslíkom. Velmi sa podobajú tým, ktoré sa používajú v súcasnosti. Poukazoval tiež na to, že na prekonanie gravitacného pola Zeme budú potrebné viacstupnové rakety, a navrhol, že by mohli byt usporiadané jedna na druhej (ako pri americkom Saturne V), alebo umiestnené jedna vedla druhej (ako pri ruských kozmických nosicoch).

Eddington, Arthur, 1882-1944 - anglický astronóm, ktorý ukázal, ako možno vypočítať z povrchových čŕt hviezdy fyzikálne vlastnosti jej vnútra. Eddington po štúdiách v Cambridge pracoval v Greenwichskom kráľovskom observatóriu. Neskôr sa vrátil do Cambridge, kde sa stal riaditeľom observatória na celých 31 rokov. Predložil teóriu vnútornej stavby hviezd, objavil vzťah medzi hmotnosťou hviezdy a jej svietivosťou, zdôraznil, že jadrová syntéza je zdrojom energie hviezdy a zmeral, o koľko sa svetelný lúč odchýli od svojej dráhy v gravitačnom poli telesa. Vypočítal aj hmotnosť vesmíru, pričom tvrdil, že konštanty, napríklad rýchlosť svetla, od nej závisia. Ako skúsený spisovateľ bol vynikajúcim popularizátorom astronómie i Einsteinovej všeobecnej teórie relativity.

Einstein, Albert, 1879-1955 - nem. teoret. fyzik, od r. 1933 žil v USA. Pokladá sa za najvýznamnejšieho teoret. fyzika 20. storočia. Zaslúžil sa o zásadný rozvoj viacerých oblastí fyziky. Vytvoril špeciálnu (1905) a všeobecnú teóriu realitivity (1916), kt. ako zovšeobecnená gravitačná teória je základom modernej kozmológie a relativistickej astrofyziky. Jeho práce podstatne ovplyvnili vývoj astronómie (posun Merkúrovho perihélia, ohyb svetal v gravit. poli, červený posun, gravit. kolaps atď.). Roku 1921 dostal Nobelovu cenu za objav fotoel. zákona a za zásluhy o teoret. fyziku.

Galilei, Galileo, 1564-1642 - tal. fyzik, matematik a astronóm. Roku 1609 ako prvý pozoroval oblohu ďalekohľadom vlastnej konštrukcie. Objavil štyri Jupiterove mesiace (nazývané aj G. mesiace), škvrny na Slnku, Venušine fázy, krátery na Mesiaci. Jeho dielo Dialóg o dvoch systémoch sveta malo rozhodujúcu úlohu v boji za heliocentrizmus.

Goddard, Robert, 1882-1945 - americký vynálezca a raketový inžinier, ktorý v roku 1926 ako prvý na svete zostrojil a vypustil raketu na kvapalné palivo. Bol raketovým priekopníkom. Vlastná krajina však jeho prácu prevažne ignorovala. Od malička bol fascinovaný myšlienkou cestovania do kozmu a experimentoval na Clarkovej univerzite v Massachusetts, kde pracoval ako doktorand a 30 rokov tam potom prednášal fyziku. V roku 1919 publikoval teóriu raketovej techniky, nevediac o teóriách Konstantina Ciolkovského spred dvoch desaťročí. V 30. rokoch 20. storočia odpálil svoju prvú stabilizovanú raketu. Mala motor na kvapalné palivo, ktorý využíval benzín a kvapalný kyslík nasávaný do spaľovacej komory. Tento úspech pritiahol ďalšie financie a Goddard pokračoval vo výrobe rakiet s gyroskopickým ovládaním a tryskovými kormidlami.

Halley, Edmond, 1656-1742 - Anglický astronóm a matematik, ktorý dokázal, že niektoré kométy sú periodické a predpovedal, kedy sa vráti Halleyho kométa. Halley pracoval pre Kráľovské spoločnosť. Bol priateľom Isaaca Newtona a v 80. rokoch 17. storočia mu pomohol pripraviť knihu Principa. V roku 1698 sa Halley stal kapitánom Anglického kráľovského ľodstva, plavil sa cez severný a južný Atlantický oceán, meral odchýlky magnetického kompasu a dúfal, že objaví mechanizmus na meranie zemepisnej dĺžky. Nakreslil prvú mapu južnej oblohy. Zistil, že hviezdy sa pohybujú. Najznámejší je však predpoveďou, že Halleyho kométa sa vracia k Slnku každých 76 rokov. Neskôr sa stal profesorom matematiky v Oxforde a druhým kráľovským astronómom Anglicka.

Herschel, William, 1738-1822 - Astronóm nemeckého pôvodu, ktorý vyrobil vynikajúce zrkadlové dalekohlady a objavil Urán. V roku 1757 sa Herschel prestahoval z Hannoveru do Anglicka, kde sa živil ako hudobník. V roku 1766 ho angažovali ako organistu v meste Bath. Tu začal konštruovat dalekohlady a brúsiť kovové zrkadlá. V roku 1781 vyskúšal jeden zo svojich dalekohladov pred domom a náhodou objavil planétu Urán (najprv si myslel, že to je kométa). To ho tak preslávilo, že do roka sa vzdal hudby a stal sa královským astronómom. Postavil najväcší dalekohlad na svete so 100 cm zrkadlom, ktorý používal na prehliadku oblohy a našej Galaxie. Velmi mu pomáhala jeho sestra Caroline. William objavil stovky hmlovín a zistil, že Slnko sa pohybuje smerom k súhvezdiu Herkules. Jeho syn John (1792-1871) sa stal tiež slávnym astronómom.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Slávne osobnosti astronómie SOŠ 2.9744 781 slov
Slávne osobnosti astronómie SOŠ 2.9765 781 slov
Slávne osobnosti astronómie GYM 2.9698 2607 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.