Veľmi nápadné kométy boli v našom storočí (štyri) - 1910 I Denná kométa, 1957 III Arend -Roland, 1970 II Bennett, Halleyho kométa (1986), (+Hyakutake - 1996, Hale - Boppova - 1997).
Vlastné teleso kométy sa nazýva jadro. Je zmesou ľadu, zmrznutých plynov, silikátových a metalických častíc. Je to zbytok materiálu, ktorý sa nespotreboval pri utváraní Slnka. Väčšina z nich sa zrazili s inou a vytvorili planéty. O veľkosti , zložení a štruktúre jadier sa dozvedáme iba z analýzy svetla komét. Priemer jadra stredne veľkých komét sa odhaduje na 10 - 20 km (priemer Enckeho kométy nie je väčší ako 3,5 km). Veľké kométy majú priemer niekoľko desiatok kilometrov. Jadro kométy obsahuje v podstate celú hmotnosť kométy, ktorú však môžeme iba odhadnúť je asi 10 - 10 kg. Hustota jadra sa pravdepodobne pohybuje medzi 0,5 - 4 g/cm. Teplota na povrchu jadra závisí od vzdialenosti od Slnka a od albeda kométy (ktoré tiež iba odhadujeme). Vo vzdialenosti asi 0,008 AU od Slnka je teplota na povrchu jadra asi 2 700C, v blízkosti dráhy Zeme asi 0C a pri Jupiteri asi 130C. Teplota vnútorných vrstiev v jadre je pod bodom topenia jeho látok.
Keď sa kométa priblíži k Slnku, slnečné žiarenie začne uvoľňovať - plyny a prach z jadier. Vzniká plynoprachová atmosféra jadra - kóma. Vzdialenosť od Slnka, v ktorej sa kóma začne utvárať záleží od jednotlivých komét (niektoré ju tvoria ešte za dráhou Jupitera). Pri prechode v blízkosti Slnka sa vždy uvoľní časť zásob plynu kométy. Kóma má väčšinou sférický tvar a väčšie kométy majú určitú štruktúru kómy. Jej rozmery sú rozličné, väčšinou má priemer asi 50 000 km. Maximálnu veľkosť dosahujú kómy asi 1,4 AU od Slnka. Najväčšiu kómu viditeľnú voľným okom mala kométa 1811 Flaugergues, ktorej priemer 1,7 mil. km prevyšoval o 22% priemer Slnka. Pomocou ultrafialového žiarenia vodíka sa určil najväčší pozorovaný obal kométy 1970 II Bennett s priemerom 14 mil. km (10 x Slnka). Navzdory rozmerom je hustota a hmotnosť kómy nepatrná. Pri povrchu jadra je hustota častíc asi 10 častíc / cm? (pri povrchu Zeme 2,55. 10 ). Hmotnosť kómy je maximálne 10 kg, z čoho molekuly plynov zaberajú 0,01 - 1%. Pri jednom obehu okolo Slnka sa rozpráši asi 10 kg látky kómy. (kométa s m = 10 kg, obežná doba = 10 rokov sa celá rozpráši za stotisíc rokov). Niektorým kométam však samovoľne hmota unikne alebo sa rozpadnú na viacero častí, niektoré dlhoperiodické kométy si pravdepodobne materiál dopĺňajú.
Pre obyčajných ľudí je najtypickejším znakom kométy chvost. Chvosty však vznikajú iba pri veľkých kométach. Majú rôznu dĺžku. Od malých, viditeľných iba ďalekohľadom až po milióny km dlhé. Najdlhší chvost mala kométa 1689 Richaud, ktorý dosiahol do vzdialenosti 300 mil.