km od jadra. Najdlhší priemet chvosta na oblohe mala Veľká kométa 1264 a 1861 II Tebbutt až 120°. Zaberali asi 2/3 oblohy. Chvosty komét tvoria najmä ionizované atómy a molekuly plynov (CO , CO , CH , N , OH , ...) unikajúce z jadra kómy. Tvar chvosta je ovplyvnený rýchlosťou častíc a rýchlosťou kométy (ktoré sa skladajú) prečo väčšina chvostov smeruje od Slnka? Častice unikajúce z jadra majú menší priemer ako 2. 10 m, preto tlak slnečného žiarenia prevládne nad príťažlivosťou Slnka. Vytláčaniu častíc smerom od Slnka napomáha aj slnečný vietor. (Niektoré kométy tvoria tzv. anomálny chvost - úzky, dlhý, smeruje k Slnku, je tvorený vyvrhnutými časticami z jadra). Hustota častíc v chvoste je 10 - 100 krát nižšia ako v kóme. Hustota prachových častíc v 2 mil. km od kómy je 10 - 10 g/cm. Zem niekoľko krát prešla chvostom kométy, naposledy v roku 1910 chvostom Halleyho kométy, keď vypukla panika z obavy pred otrávením kyanom. Kométy na rozdiel od planét nesvietia iba odrazeným slnečným svetlom, ale majú vlastný zdroj žiarenia v kóme a chvoste (súvisí to s vyžarovaním energie časticami). Absolútna jasnosť kométy závisí najmä od jej vzdialenosti od Slnka. Nové a veľké kométy sú jasnejšie ako staré a malé.
Pôvod komét je stále otvorenou otázkou. Predpokladáme, že vznikli v prvých fázach vývoja slnečnej sústavy, avšak pôvodné kométy už vymizli. Zanikli zrážkami, rozprášili sa, zmenili sa na planétky a ostatné unikli preč zo slnečnej sústavy. Kométy sa zachovali vo väčších vzdialenostiach od Slnka ako 40 000 AU. Tu sa vytvoril Oortov oblak obsahujúci asi bilión jadier. Má veľmi krehkú gravitačnú rovnováhu. Okolité hviezdy naň pôsobia a uvoľňujú kométy. Buď si ich pripútajú, alebo urýchlia ich pohyb do slnečnej sústavy. V rovnakej rovine ako naše planéty obieha Kuiperov pás. Taktiež obsahuje kometárne jadra. Prvý ho predpokladal Kuiper v roku 1940, ale jeho existencia bola dokázaná iba nedávno. Počet komét v našej slnečnej sústave sa odhaduje na 10 až 10. Ich celková hmotnosť je asi 4. 10 kg.

Vysvetlivky :
-paralaxa - všeobecná zdanlivá zmena polohy telesa voči pozorovateľovi, pomocou nej sa určuje vzdialenosť blízkych hviezd
-x - označenie m = magnitúda
-magnitúdy - hviezdne veľkosti (týka sa jasnosti), hviezda 1 je 2,5 krát jasnejšia ako 2 atď.