Astronómia je veda skúmajúca kozmicke telesá, ako sú planéty, hviezdy, kométy a čierne diery s použitím ďalekohľadov a kozmických sond.
Vesmír:
Vesmír je všetko,čo existuje v čase a priestore.
- obsahuje : živú i neživú hmotu,plynné hmloviny,veľmi veľa voľného priestoru, objekty a predmety tak husté,ako napr. neutronové hviezdy a veľa iného
- objekty,ktoré nevidíme môžeme objaviť iba vtedy, ak vysielajú iné druhy žiarenia než svetlo
- aj napriek obrovským rozmerom je vesmír veľmi chladné a pusté miesto
- jedine o Zemi vieme,že je na nej život

Tmavá a bezoblacná noc poskytuje naozaj krásny, úzasný pohlad na oblohu. Nie je preto cudné, ze ludí v minulosti to fascinovalo. Veda, ktorá sa zaoberá stúdiom vesmíru a objektov v nom obsiahnutých, sa nazýva astronómia. Prvý astronómovia mapovali polohy hviezd, pozorovali pohyby planét a zaznamenávali náhle objavy napr. komét a novovytvorených hviezd. Pokúsali sa vysvetli co to vlastne vidia, a rozmýslali o tom, ako vesmír a jeho telesá vyzerajú. Astronómovia zacali ete len "nedávno" chápat tomu, aký je vesmír obrovský a ako vznikol. Volakedy si ludia mysleli, ze Zem je stredom sveta a ze hviezdy a vsetky ostatné telesá obiehajú okolo nej. Tento názor bol vsak mylný.
Zem je iba malická smietka plaviaca sa v priestore. Zem je planéta, ktorá s ostatnými planétami obieha okolo Slnka. Slnko aj spolu so svojimi planétami tvorí slnecnú sústavu. Slnecná sústava je súcastou obrovskej spirálovej sústavy hviezd, ktoré tvoria nasu Galaxiu. Nasa Galaxia je clenom kopy galaxií. V podstate je vsak vesmír prázdny.
Vesmír je väcí ako si niekto môze predstavit. Keby sme leteli rýchlostou svetla, trvalo by nám miliardy rokov kým by sme dosiahli tých najvzdialenejích hviezd.

Vesmírne vzdialenosti sú obrovské. Obycajne ich meriame v "svetelných rokoch". Jeden svetelný rok je vzdialenost ktorú svetlo urazí za 1 rok. To je asi 9460 miliárd kilometrov. Svetlo sa teda pohybuje rýchlostou 300 000 km za sekundu.
Hviezdy sa zoskupujú do gigantických sústav ktoré sa volajú galaxie. Sú také velké, e svetelnému lúcu trvá aj tisíce rokov, kým ich preletí z jedného konca na druhý. Nasa planéta sa nachádza v Mliecnej ceste. Nasa Galaxia má priemer 100 000 svetelných rokov. Vzdialenosti medzi galaxiami sú vsak ovela väcie. Nikto nevie aký velký je vesmír. Nachádzajú sa v nom miliardy galaxií. Cím je viac modernejích a výkonnejích dalekohladov, tým viac galaxií objavujeme. Dokázali sme pozorovat galaxie vzdialené 15 miliárd svetelných rokov. V galaxiách sa nachádzajú miliardy hviezd. Hviezda je gula zeravého plynu. Hviezda sa vyznacuje velkými rozdielmi v rozmeroch a jasnostiach.

Najblizsou hviezdou k Zemi je Slnko.
Je od nás vo vzdialenosti 150 miliónov kilometrov.
Svetlu trvá 8 minút kým dorazí na Zem.
Druhou najblizsou hviezdou k Zemi je Proxima Centauri.
Je od nás vzdialená 40 miliárd km, to je 4,25 svetelného roka.

Slnečná sústava:
Slnečná sústava je súbor planét a iných rotujúcich telies obiehajúcich okolo hviezdy priemernej veľkosti nachádzajúcej sa v galaxii nazývanej Mliečna cesta (dráha).Vznikla pred 4,6 miliardami rokov. Má priemer 100 000 svetelných rokov. Planéty sa pohybujú v priestore širokom asi 80 a.j. V slnečnej sústave nájdeme: 1 hviezdu (Slnko), 9 planét, 63 mesiacov (prinajmenšom) , 6 veľkých asteroidov s priemerom najmenej 300 km a nespočítateľné množstvo menších asteroidov, komét a meteoridov. V obrovských priestoroch medzi týmito telesami pláva neuveriteľné množstvo čiastočiek prachu a plynu, ktoré poznáme ako medziplanetárne prostredie. Slnko je v strede slnečnej sústavy. Jeho obrovská gravitácia pôsobí na planéty a nedovoľuje im uletieť do vesmíru. Keď Slnko putuje kozmickým priestorom, ťahá so sebou aj planéty a všetky ostatné objekty slnečnej sústavy rýchlosťou asi 20 km/s.
V slnečnej sústave sa nachádza 9 planét: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, Pluto

Zem je jedno z deviatich veľkých telies nazývaných planéty, ktoré neustále obiehajú okolo Slnka.Okrem planét a ich mesiacov krúžia okolo Slnka aj iné telesá- meteroidy, kométya iné úlomky.Všetko to spolu vytvára Slnečnú sústavu.

Merkúr
je tak blízko pri Slnku, že hoťažko vidieť. Kamery sondy Mariner 10 nám ukázali pustú krajinu s krátermi, pohoriami, hrebeňmi a údoliami, podobnú tej na Mesiaci. Pretože nemá atmosféru, teplota môže dosiahnuť aj 400 C° alebo prudko klesnúť na -180 C° .

Venuša
je k nám bližšie a je veľmi jasná, pretože je pokrytá mrakmi, ktoré odrážajú slnečné svetlo. Tieto mraky zahaľujú povrch Venuše , ale sondy, ktoré ju navštívili, zistili o nej veľa podrobností.

Mars
je známy ako červená planéta, pretože ju sfarbuje červenkastý prach , rozptýlený po obrovských plochách.Povrch je posiaty krátermi, roklinami a obrovskými vulkánmi, týčiacimi sa do výšky až 25 km. Na Marse je možno vodaaj okrem tej, ktorá je viazaná v ľadových čiapočkách. Sondy Mariner 9 a Viking 1 a 2 odhalili veľké plochy, poznačené dávnymi záplavami.

Jupiter
je taký obrovský, že keby bol dutý, pohltil by 1300 zemegúľ. Otáča sa tak rýchlo (asi raz za 10 hodín), že je na rovníku vydutý. Má tenký prachový prstenec a jeho povrch je pokrytý pásmi výriacich mrakov a plynu. Charakteriastickou črtou Jupitera je Veľká červená škvrna, ktorá predsavuje veľký atmosferický rotujúci búrkový systém, dlhý viac než 24 000 km. Jupiter má 16 mesiacov.

Saturn
So svojimi širokými , farebnými prstencami a pruhovaným povrchom je Saturn najkrajšou zo všetkých planét.Pstence sú zložené z miliónov ľadom pokrytých úlomkou skál. Keby ste mohli rozrezať Saturn, našli by ste malé kamenné jadro, obklopené tenkou vrsvou kvapalného vodíka a potom hrubou vrstvou vodíkového plynu. Saturn má najmenej 20 mesiacov , z ktorých najväčší Titan, dosahuje , takmer polovičný priemer Zeme.

Urán
je plynný obor zložený prevažne z vodíka a hélia s kamenným jadrom pokrytým ľadom.Je zvláštne , že pri obehu Slnka je takmer prevalený na bok. Dlhé roky jeden pól striedavo miery presne na Slnko Má 15 mesiacov a sústavu prstencov.

Neptún
má slabý modrastý odtieň , mohutné pásy mrakov a Veľkú tmavú škvrnu podobnú Veľkej červenej škvrne na Jupiteri.Má 8 mesiacov a sústavu prstencov.

Pluto
je drobná ľadová planétka, zložená z hornín a metánu. Má iba o niečo menšieho spievodcu ako je on sám , ktorý sa volá Cháron.