Meteorológia
Na meterologických staniciach sa tlak vzduchu meria v stanovenom čase ortuťovým
tlakomerom a tiež barografom. Barograf je prístroj na plynulé meranie a automatické zapisovanie hodnôt atmosferického tlaku.
Obraz o rozložení atmosferického tlaku v istom čase nad nejakým územím
vznikne, keď sa namerané a prepočítané hodnoty tlaku vzduchu zaznamenajú
do meteorologickej mapy. Miesta, v ktorých mal tlak vzduchu v istom čase rovnakú hodnotu sa spájajú súvislou čiarou. Tieto čiary sa nazývajú izobary. Z meteorologickej mapy so zakreslenými izobarami možno zistiť rozmiestnenie oblastí, v ktorých je tlak vzduchu nižší alebo vyšší ako v ich okolí.
Tieto oblasti nazývame tlaková níž a tlaková výš.
Vietor
presun vzduchu z oblastí vysokého atmosférického tlaku do oblastí nízkeho tlaku.

Jeho príčinou je predovšetkým cirkulácia vzduchu.
Rozoznávame smer, odkiaľ vietor veje, rýchlosť, a nárazovosť vetra.
Smer vetra zisťujeme veternou smerovkou umiestnenou na stožiari vo voľnom teréne, mimo meteorologickej stanice ho odhaľuje napr. podľa dymu za pomoci buzoly. Vždy zaznamenávame smer, odkiaľ vietor veje, nie kam veje!
Rýchlosť vetra je daná dráhou, ktorú prejde častica vzduchu za jednotku času. Udáva sa v metroch za sekundu alebo v kilometroch za hodinu.
Rýchlosť vetra meriame anemometrami rozličnej konštrukcie. Najčastejšie sú to anemometre miskové. Základom prístroja sú štyri misky upevnené na štyroch otáčavých ramenách(Robinsonov kríž). Misky sú vystavené vetru z rôznych strán, takže kladú rozdielny odpor vzduchu a ramená sa spolu s nimi otáčajú. Rýchlosť otáčania závisí od rýchlosti vetra. Na bežných staniciach pozorovateľ odhaľuje rýchlosť vetra podľa pôsobenia na okolitú prírodu. Na odhad sa používa Beaufortová upravená stupnica sily vetra. Na obidvoch po-loguliach sú tri hlavné oblasti a typy prevlá-dajúcich vetrov - pasáty, západné vetry a vý-chodné polárne vetry. Všetky výrazne ovplyvňujú oceánske prúdy. Pozdĺž rovníka, kde sa stretávajú severovýchodné pasáty s juhovýchodnými, sú "oblasti bezvetria".