VÝROBA ENERGIE
Dôležitou charakteristikou veternej turbíny je jej menovitý výkon. Táto hodnota má tiež súvislosť s množstvom energie (napr. v kWh), ktoré turbína vyrobí pri maximálnej účinnosti. Tak napr. 500 kW turbína vyrobí 500 kWh za hodinu činnosti pri maximálnej rýchlosti vetra napr. 15 metrov za sekundu (m/s). Na základe skúseností vyplýva, že typická turbína s menovitým výkonom 600 kW vyrobí do roka asi 500.000 kWh pri priemernej rýchlosti vetra 4,5 m/s. Pri priemernej rýchlosti vetra 9 m/s je to až 2.000.000 kWh.
Potenciálne množstvo vyrobiteľnej energie nie je možné jednoducho vypočítať násobením výkonu a priemernej rýchlosti vetra. Pri výpočte totiž hrá dôležitú úlohu doba počas ktorej má turbína dostatok vetra pre výrobu energie. Táto doba sa môže teoreticky pohybovať od 0 do 100 %, v praxi sa pohybuje od 20 do 70 %, pričom pre väčšinu turbín je táto hodnota (vyťažiteľnosť) na úrovni 25-30%. Vyťažiteľnosť vyjadruje pomer medzi teoretickým maximom výroby (365 dní v roku po 24 hodín) a skutočnou výrobou energie v danej lokalite. Napríklad pre 600 kW turbínu, ktorá do roka vyrobí 2 milióny kWh je táto hodnota = 2.000.000 : (365,25 * 24 * 600) = 2.000.000 : 5 259 600 = 0,38 alebo 38 %.
Z uvedeného príkladu vyplýva, že veľmi dôležitú úlohu popri menovitom výkone turbíny hrá jej umiestnenie. Vo všeobecnosti býva výhodnejšie umiestňovať turbíny na vyššie položené miesta resp. predlžovať výšku veže, nakoľko s narastajúcou výškou sa znižuje vplyv okolitých prekážok na rýchlosť vetra. Turbíny vyššie ako 50 metrov sú však mimoriadne náročné na pevnosť materiálov. Vo veterných farmách sú jednotlivé turbíny umiestňované do vzdialenosti 5-15 násobku priemeru rotora, čím sa obmedzuje ovplyvňovanie turbín v dôsledku turbulencie vetra.
Ročná výroba elektriny 500 kW-ovou turbínou v závislosti na priemernej rýchlosti vetra.
VETERNÉ TURBÍNY NA MORI
Úspešný rozvoj veterných turbín, hlavne na pobrežiach morí, viedol postupne k snahe umiestňovať turbíny na otvorenom mori. Súviselo to s tým, že na mori dosahuje rýchlosť vetra vyššie úrovne ako na súši, kde sa výhodné lokality postupne stali úzkoprofilovými. Na otvorom mori sú vhodné podmienky pre výstavbu hlavne na miestach s plytčinami, ktoré nie sú veľmi vzdialené od pobrežia. Za vhodné miesto je považovaná hĺbka morského dna až do 30 metrov a vzdialenosť od pobrežia do 30 km. Takýchto miest je veľmi veľa predovšetkým v Severnom mori. Rýchlosť vetra je však rozhodujúci parameter, veď jej nárast o 10 % znamená až o 30 % viac vyrobenej energie ako napr. na súši. Predpokladá sa, že v budúcnosti bude možné ísť do ešte väčších hĺbok a umiestňovať turbíny na plávajúce plošiny, čím by bolo možné efektívne využívať aj Stredozemné more a iné miesta mimo Európy. Potenciálna výroba elektrickej energie na takýchto miestach môže byť obrovská. Na základe štúdie vypracovanej v rámci programu Európskej Únie JOULE vyplýva, že výroba len v Európskych prímorských oblastiach by mohla presiahnuť dvojnásobok spotreby elektriny v EÚ.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Alternatívne zdroje energie
Dátum pridania: | 11.10.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | somarinka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 810 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 26.3 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 43m 50s |
Pomalé čítanie: | 65m 45s |
Podobné referáty
Alternatívne zdroje energie | SOŠ | 2.9458 | 663 slov | |
Alternatívne zdroje energie | SOŠ | 2.9591 | 6546 slov |