Saturn je druhou najväčšiou planétou slnečnej sústavy.Je najvzdialenejšou planétou, ktorú možno vidiet voľným okom.Je viditľný ako hviezda, ale už v 8 cm ďalekohľad nám zo Saturna urobí jeden z najkrajších objektov na oblohe. Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri druhá najväčšia. Pomenovaný je po rímskom bohovi Saturnovi (ekvivalent gréckeho Kronosa), ktorý je syn Urána a otec Dia (= Jupitera). Žltkavý povrch planéty so striedavo jasnejšími a tmavšími pásmi pripomína povrch Jupitera.Je však menej aktívni a uvidíme na ňom manej detailov ako na Jupiterovi. Jasnosť Saturna na oblohe sa kolíše so zmenou jeho vzdialenosti od Zeme a Slnka ako aj s natočenia prstencov voči nám v intervale od 1,5m do -0,4 m . Jemné, pohybujíce sa škvrny v atmosfére Saturna sú mraky vodíka a metánu.Opticky určená teplota vonkajších vrstiev oblakov dosahuje - 190 až -180 °C. Pozorované biele škvrny v atmosfére Saturna sú pravdepodobne veľké výbuchy plynov z vnútra planéty.Útvary rýchle mania svoj tvar a po čase miznú.V hĺbke 500 km pod vrcholmi mrakov je už tekutý vodík, vodíkový oceán, ktorý s narastajúcou vzdialenosťou od povrchu planéty do jej vnútra nadobúda čoraz viac vlastnosí kovu. Zložnie vnútra Saturnu sa podobá zloženiu Jupitera.
Dráha Saturna okolo Slnka je eliptická, blízka kruhovej, s excentricitou 0,0485. Jeden obeh okolo Slnka trva 29,46 roka a obieha ho rychlostou 9,66 km/s (34 703 km/h).

Od Slnka je v priemere vzdialeny 9,54 AU(1 429 400 000 km).Saturn je planéta s najmenšou strednou hustotou v slnečnej sústave. Jeho hustota je nižšia ako hustota vody - 0,69 g/cm3.Jeho hmotnosť je 5,68.1026 kg (90x hmotnejší ako Zem).
Planéta nerotuje ako tuhé teleso. Rýchlosť od rovnika smerom k polom klesá. Roníkova čast Saturna vykoná jednu otáčku za 10 h 14 min a časti vzdialené 57° ju vykonajú až za 11 h 7,5 min. Rovíkový priemer planety, 120 563 km, je o 11 808 km väcčší ako pólovy priemer. Zapíičiňuje to rýchla rotácia, ktorá pri póloch splošťuje jeho tvar.
Saturn bol výnimočný svojimi prstencami až do roku 1977, keď boli objavené nevýrazné prstence aj okolo planéty Urán a následne aj pri Jupiteri a Neptúne. Prstence Saturna sú oproti tým ostatným výrazne jasnejšie a výraznejšie. Medzera medzi najvýraznejšími prstencami A a B viditeľnými aj zo Zeme sa nazýva Cassiniho delenie. Aj keď prstence vyzerajú zo Zeme jednoliato, sú tvorené množstvom drobných čiastočiek od prachu až po balvany s rozmermi desiatok metrov, výnimočne aj kilometrov.
Saturn má hneď po Jupiterovi najviac mesiacov spomedzi planét slnečnej sústavy.Oficiálne ich má 18, neoficiálne 30. Näjvačši z nich je Titán. Je väčší ako planéta Merkúr. Ma priemer 5 150 km, hmotnosť 1,35.1023kg. Titán je jedným z cieľov misie Cassiny - Huygens . V roku 1655 ho objavil Christiaan Hugens ako prvý Saturnov mesiac.

Saturn v číslach:
Rovníkový priemer:120 536 km
Hmotnosť (Zem=1):95,18
Dĺžka dňa:10 h 14 m
Dĺžka roka:29,46 r