Jedným z dôsledkov hydrostatického tlaku vyvolaného tiažovou kvapaliny je nadľahčovanie telesa ponoreného v pokojnej kvapaline alebo plyne čiže statický vztlak. Uvedené je sformulované v Archimedovom zákone, ktorý znie:
Teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované hydrostatickou vztlakovou silou, ktorej veľkosť sa rovná tiaži kvapaliny s rovnakým objemom, ako je objem ponorenej časti telesa.
Ak je v kvapaline ponorené tuhé teleso tvaru malého hranolčeka tlak pôsobiaci na jeho zvislé strany sa navzájom kompenzuje, avšak na vodorovnú hornú základňu pôsobí iný tlak ako na dolnú.

Na hornú základňu pôsobí tlak p1 tlakovou silou F1 smerom dole
F1=S.p1= S.h. ρ.g
pre dolnú základňu pôsobí smerom nahor a platí:
F2=S.p2=S(h+a) ρ.g
S je plocha základní a h je výška hladiny nad hornou základňou, a je výška hranolčeka, ρ je hustota kvapaliny, g je tiažové zrýchlenie.
Rozdiel F2-F1 je vztlaková sila Fvz, ktorá nadľahčuje teleso

Fvz=F2-F1 =S.(h+a). ρ.g – S.h. ρ.g = S.a.ρ.g = V. ρ.g
kde V je objem telesa s plochou základne S a výškou a

Archimedov zákon platí obdobne aj pre teleso obklopené plynom, avšak vzhľadom na menšiu hustotu plynov je aj nadľahčovanie menšie.
Dôsledkom Archimedovho zákona je aj správanie sa telies v kvapalinách alebo plynoch.
Ak je hustota telesa (pri nehomogénnom telese uvažujeme strednú hustotu) ρ1 a hustota kvapaliny ρ, na teleso pôsobí tiažová sila Fg= V. ρ1.g a súčasne vztlaková sila Fvz= V. ρ1.g.

Vo všeobecnosti môžu nastať tieto tri prípady:
1. Keď Fg> Fvz je ρ1> ρ a teleso v kvapaline klesá
2. Keď Fg=Fvz je ρ1= ρ a celkom ponorené teleso v kvapaline sa vznáša
3. Keď Fg< Fvz je ρ1< ρ a teleso celkom ponorené v kvapaline stúpa a čiastočne sa vynorí nad hladinu
To isté teleso sa v rôznych kvapalinách ponorí tým väčšou časťou svojho objemu, čim je hustota kvapaliny menšia.
Molekuly plynu sa zo všetkých látkových skupenstiev vyznačujú najväčšou voľnosťou pohybu. Na rozdiel od kvapalín plyny vypĺňajú vždy celý objem nádoby. Stav daného množstva plynu určujú tzv stavové veličiny tlak p, objem V a teplota T. Na rozdiel od kvapalných a tuhých látok pri nízkych tlakoch a dostatočne vysokých teplotách stavové chovanie všetkých plynov je približne rovnaké a blíži sa predstave ideálneho plynu.

Ideálny plyn je taký plyn, ktorého molekuly majú zanedbateľný objem vzhľadom na objem v ktorom sa nachádzajú a zanedbáva sa aj vzájomné silové pôsobenie medzi molekulami.
Reálne plyny sa pri nízkych tlakoch a vysokých teplotách svojím správaním približujú k vlastnostiam ideálneho plynu.
Stavové chovanie ideálneho plynu je popísané súborom niekoľkých zákonov a tieto zákony boli zistené pokusne, sledovaním správania skutočných- reálnych plynov.
Objem a hustota plynu závisia od stlačenie plynu vonkajšou silou.
Boyle-Mariottov zákon :

Ak sa objem plynu V mení, mení sa aj jeho tlak p. Takže pri zmene objemu pri konštantnej teplote (hovoríme o izotemickom deji) je tlak nepriamo úmerný jeho objemu platí:
p.V=p0V0 =p.V = const p= const / V T= const
Súčin tlaku a objemu plynu je pri stálej teplote konštantný a rovná sa súčinu objemu a tlaku p0.V0. Zmena stavu plynu za stálej teploty je izotermická zmena, čiže izotermický dej
Pre správanie sa plynu pri konštantnom objeme (izochorický dej) platí
Charlesov zákon:
p / T=const V=const
podľa ktorého tlak plynu za stáleho objemu je priamo úmerný termodynamickej teplote