Pre človeka sú najvýznamnejšie zmeny tlaku:
- vo veľkých nadmorských výškach
- veľkých hĺbkach pod morskou hladinou
- pri zmene počasia
Človek je vystavený aj vplyvom umelého prostredia napr. v ponorkách, podmorských laboratóriách, kozmických lodiach.

Vplyv pretlaku na organizmus
Dysbarizmus
Dysbarizmus - vzniká tlakový rozdiel medzi telovými dutinami a prostredím
Prejavuje sa v lebkových dutinách a najčastejšie v strednom uchu.
Pri znížení barometrického tlaku (pri stúpaní lietadla) je v strednom uchu pretlak - vyklenutie bubienka. (pri pretlaku okolo 2 kPa dochádza k úniku vzduchu sluchovou trubicou, tlak sa vyrovná a bubienok sa vracia do pôvodnej polohy).

Barotrauma
Pri zvýšení tlaku (zostup lietadla do hĺbky) sa bubienok vklinuje - vyrovnaniu tlaku dochádza cez Eustachovú trubicu. (Pri negatívnom pretlaku 10,7-12 kPa nemožno vyrovnanie previesť svalovou činnosťou a nastáva barotrauma, ktorá sa prejavuje ako prudká bolesť ucha, prekrvenie až krvácanie do stredoušnej sliznice. Môže dôjsť aj k pretrhnutiu bubienka).
Vyrovnávať tlak napomáha aktívne prehltávanie slín- v lietadle ponúkajú cukríky.
Kesónová choroba - vplyv pretlaku na organizmus

Pri potápaní je potrebné si uvedomiť, že oxid uhličitý CO2 je v krvi asi 23x rozpustnejší ako kyslík a až 4-krát rozpustnejší ako dusík
Dusík N2 sa nezúčastňuje na metabolizme a ako neutrálny plyn sa hromadí v krvi a v tkanivách (najmä tukových)
Ak sa znižuje atmosferický tlak (pri vynáraní z hĺbky), nastáva difúzia dusíka z tkanív do krvi.
Keďže sa dusík nezúčastňuje metabolizmu zostáva v podobe bublín v tkanive nejaký čas a vyvoláva tzv. Kesonovu chorobu - dekokmpresnú chorobu. Najčastejšie sú postihnuté kĺby, kosti, mozog.

Bubliny dusíka nachádzajúce sa v žilovej krvi môžu spôsobiť uzáver pľúcnej mikrocirkulácie - plynová embóliu
Následky rýchlej dekompresie môžu byť aj trvalé.
Príčinou vážneho ohrozenia zdravia i života potápačov je aj dusík vdychovaný pod tlakom.
Proti negatívnym dôsledkom presýtenia krvi a tkanív dusíkom (hĺbkové opojenie, kŕče, stav bezvedomia....) jediným proti opatrením je rýchlo znížiť tlak vdychovaného vzduchu (vytiahnutím potápača z vody)

Vplyv podtlaku na organizmus

Približne do nadmorskej výšky 2000 m je nasýtenie krvi kyslíkom normálne. Tlak na polovicu pôvodnej hodnoty klesne vo výške asi 5400 m. Až do tejto výšky nasýtenie krvi kyslíkom je takmer 80%. S poklesom celkového atmosferického tlaku s rastúcou výškou sa znižuje aj parciálny tlak kyslíka. Už vo výške niekoľko kilometrov sa stáva vzduch pre človeka nedýchateľným. Dostavuje sa kyslíkový dlh. Aby človek mal dostatočné množstvo kyslíka, začína prudšie dýchať.
Ak ani týmto spôsobom si nezabezpečí dostatok kyslíka stráca vedomie.
Náš organizmus nemá zásoby kyslíka, preto bez dodávky kyslíka môže prežiť najviac niekoľko minút.
V stave pokoja človek prečerpá cez pľúca okolo 450 l vzduchu za hodinu.

Pri náhlom prechode zo zeme do výšok nad 3000 m prichádza nevoľnosť, ktorej príčinou je nedostatok kyslíka a nedostatočne rýchle vyrovnanie tlaku vzduchu v lebkových dutinách a v strednom uchu. Prvou reakciou organizmu je zníženie srdcového minútového objemu a zrýchlenie dýchania. Príznaky tzv. výškovej hypoxie (nedostatok O2): bolesť hlavy, skrátený dych, búšenie srdca, závraty a pod.
Povrchné a zrýchlené dýchanie vedie k väčšiemu prekrveniu mozgu a srdcového svalu. Ak nestačia kompenzačné mechanizmy, vznikajú príznaky tzv. horskej choroby.

Horská choroba sa vyskytuje vo vysokohorských podmienkach. Prvé ťažkosti sa vyskytujú vo výškach nad 3000 m nad morom, neprichádzajú náhle. Únava a bolesti po odpočinku miznú. Plná aklimatizácia nastupuje v treťom týždni vysokohorského pobytu. Výška nad 7800 m je tzv. pásmom smrti, nik sa tu nemôže zdržiavať bez kyslíkového prístroja dlhšie ako dva - tri dni.
K vonkajším prejavom horskej choroby patrí modrasté sfarbenie pier, nechtov a slizníc spôsobené nedostatočným okysličením krvi, a zrýchlené dýchanie.