Dynamika – opisuje príčiny zmien pohybového stavu telies. Základy dynamiky položil Isaac Newton, keď sformuloval pohybové zákony.

Vzáj. pôsobenie telies

Vzájomné pôsobenie telies – interakcia – môže sa uskutočniť pri vzájomnom styku telies alebo prostredníctvom fyz. polí. Veľkosť tohto pôsobenia opisujeme pomocou fyz. veličiny sila.
Výsledkom vzájomného silového pôsobenia telies môže byť deformácia telies alebo zmena ich pohybového stavu.
Izolované teleso (izolovaný hmotný bod - HB) – keď je od ostatných telies v dostatočnej vzdialenosti a nepôsobí naň žiadne pole.

Inerciálne a neinerciálne vzťažné sústavy

1. Inerciálne - Vzťažné sústavy, v ktorých izolované hmotné body zostávajú v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe.
Zotrvačnosť – vlastnosť izolovaných HB, ktoré sú v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe zotrvať v tomto stave.
2. Neinerciálne – v ktorých zmena pohybového stavu HB môže nastať bez vzáj. pôsobenia s inými objektmi.

Prvý pohybový zákon - Zákon zotrvačnosti:

Každý HB v inerciálnej sústave zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, kým nie je nútený vonkajšími silami tento stav zmeniť.
-zákon hovorí, že existujú inerciálne vzťažné sústavy
-charakterizuje zotrvačnosť ako základnú vlastnosť každého HB zotrvávať v inerciálnej sústave v pokoji alebo rovnomernom priamočiarom pohybe.
-Na zmenu pohybového stavu HB v inerciálnej sústave je potrebné jeho vzájomné pôsobenie s inými objektmi, ktoré nazýva vonkajšie sily pôsobiace na hmotný bod.
Hybnosť HB / telesa

- vektorová veličina, ktorá má smer rýchlosti telesa. Je daná súčinom hmotnosti telesa a jeho rýchlosti. Jednotka: [p]=kg.m.s-1.
p = m.v

Druhý pohybový zákon (definuje silu pomocou hybnosti):

Pomer zmeny hybnosti HB a doby, za ktorú táto zmena nastala, je priamo úmerný výslednej pôsobiacej sile.
F = ∆p / ∆t

Sila

- je určená pomerom zmeny hybnosti HB alebo telesa a doby, v ktorej túto zmenu spôsobila.

Pre veľkosť sily platí F = I∆pI/∆t = Ip2 – p1I/∆t
Ked je hmotnosť počas doby ∆t konštantná, vzťah pre silu môžeme zapísať
F = m.I∆vI/∆t
Keďže silu v dobe ∆t považujeme za stálu a vieme, že hmotnosť telesa sa pri pohybe nemení, tak ∆v/∆t určuje zrýchlenie a:
F = m. ∆v/∆t = m.a
a = F/m .... zrýchlenie, ktoré určitá sila udeľuje teleso, je piamo úmerné pôsobiacej sile a nepriamo úmerné hmotnosti telesa.

Aby mal HB s hmotnosťou m v inerciálnej vzťažnej sústave zrýchlenie a, musia naň okolné objekty pôsobiť výslednou silou F = m.a.
Smer sily a zrýchlenia sú súhlasné.
[F] = kg.m.s-2 = N (newton)
Newton je sila, ktorá telesu s hmotnosťou 1 kilogram udeľuje zrýchlenie 1m za sekundu na druhú.