referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladislav
Nedeľa, 25. septembra 2022
Počasie a meteorológia
Dátum pridania: 27.07.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: neifile
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 042
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 8.9
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 14m 50s
Pomalé čítanie: 22m 15s
 
Analýza poveternostnej situácie
Zaoberá sa stavom a vývojom najmä tých meteorologických procesov, ktoré majú vplyv na súčasný stav počasia a jeho očakávaný vývoj na určitom území. V zjednodušenej forme je prezentovaná v televíznej alebo rozhlasovej predpovedi počasia. Na vypracovanie takejto mapy je potrebné dôkladné pozorovanie počasia, sústreďovanie informácií a poznatkov o ňom a analýza synoptických (z gréčtiny- sin= súčasne, optein= vidieť) máp. Hlavne posledná spomenutá vec je v meteorológii nenahraditeľná. Základom synoptickej meteorológie je porovnávanie údajov súčasne nameraných a zakreslených do mapy, na základe ktorých sa analyzuje a predpovedá počasie. Prvú veľmi jednoduchú synoptickú mapu nakreslil nemec H.W. Brandes v rokoch 1816 až 1820, pojem „synoptická mapa“ však vyslovil až v šesťdesiatych rokoch devätnásteho storočia Robert Fitzroy.

Analýza synoptických máp
Synoptickú mapu sme už niekoľkokrát spomenuli, no čo to v skutočnosti vlastne je? Je to vlastne akási „momentka počasia“, ktorá obsahuje zakreslené informácie o poveternostnej situácii v určitom čase na určitom mieste. Súčasťou je tzv. staničný krúžok (schém stavu počasia zakreslená v symboloch). Rozbor synoptickej mapy prevádza meteorológ- synoptik a výsledkom sú izobary, izalobary, fronty, hmly, búrky a oblasti atmosférických zrážok. Spájajú sa miesta s rovnakým tlakom a z toho potom vzniknú tlakové výše a níže.

Sústreďovanie a medzinárodná výmena meteorologických správ
V súčasnosti na celom svete funguje cca 8000 profesionálnych meteorologických staníc. Správy o pozorovaní sa neustále vymieňajú medzi stanicami zakódované do súborov päťciferných čísiel charakterizujúcich danú stanicu a výsledky pozorovania. Toto kódovanie sa nazýva SYNOP. Tieto správy majú jednotný tvar pre všetky met. stanice, aby aj londýnsky meteorológ vedel zhodnotiť priebeh počasia v Pekingu apod.
Spolupráci meteorologických staníc výrazne napomohol vynález telegrafu v roku 1832, začala sa organizovať medzinárodná výmena meteorologických informácii, čo v súčasnosti zabezpečuje svetová meteorologická organizácia (WMO).

Pozorovanie počasia
Zahŕňa nielen vizuálne sledovanie a predpovedanie atmosférických javov, ktoré nemožno merať (búrka, rosa, hmla...), ale aj meranie meteorologických prvkov ako napríklad teplota, tlak a vlhkosť vzduchu, smer a rýchlosť vetra, množstvo zrážok, výška snehovej pokrývky pomocou prístrojov.
Počasie pozorujú meteorologické stanice vo vopred stanovených termínoch. Existujú presne stanovené štandardy na meranie počasia- to zaručuje porovnateľnosť zistených informácii. K meteorologickému meraniu je potrebná takzvaná záhradka, v ktorej sa nachádzajú prístroje na meranie atmosférických javov. My sme mali možnosť navštíviť meteorologickú záhradku SHMU, v prílohe môžete vidieť fotografie z tejto exkurzie. Časť zo zariadení je v meteorologickej žalúziovej búdke.
Niektoré prístroje pre pozorovanie a meranie javov v počasí

a.) Meranie teploty
Meria sa teplomerom, ktorý je v priamom kontakte so vzduchom. V meteorológii sa za vystihujúce považuje meranie teplomerom umiestneným v met. búdke. Meria sa minimálna nočná, minimálna prízemná, maximálna denná a vyrátava sa priemerná denná teplota. Merania sa rozlišujú. Priemerná teplota sa vypočítava z troch denných meraní: td=(t7+t14+t21)/4. Pri výmene správ sa vždy uvádza teplota v ˚C. Existuje aj Farenheitova a Kelvinova stupnica.
Na meranie sa využíva aj termograf, čo je vlastne stočený bimetalický pásik, ktorý sa pri zmenách teploty skrúca alebo narovnáva.

b.) Meranie tlaku
Používajú sa tri typy meračov tlaku vzduchu:
Ortuťový tlakomer tvorí uzavretá sklená rúrka ponorená do nádoby s ortuťou. Aneroid je kovový prístroj, ktorého škatuľka sa pri zmenách tlaku deformuje. Mikrobarograf je sústava škatuliek, ktoré menia svoj objem pri zmenách tlaku. Tlak sa meria v pascaloch.

c.) Meranie dĺžky slnečného svitu
Dĺžka slnečného svitu ovplyvňuje dennú teplotu vzduchu. Na tento účel sa používa heliograf.

d.) Meranie smeru a sily vetra
Smer vetra znamená odkiaľ vietor vanie, nie kam vanie, ako sme si mnohí mysleli. To znamená, že severný vietor fúka na juh, južný na sever a juhozápadný na severovýchod atď.
Meranie smeru a rýchlosti vetra sa vykonáva anemometrom, čo je vlastne rotujúci miskový kríž a smerovka. Tento prístroj, pokiaľ je jeho súčasťou aj registračné zariadenie, sa nazýva anemograf.

e.) Meranie množstva atmosférických zrážok
Môžeme merať množstvo zrážok v milimetroch spadnutých na určitú plochu. Na toto nám slúži:
Zrážkomer – prístroj na meranie množstva spadnutých zrážok (kvapalné aj tuhé skup.). Je to nádoba v tvare valca z kovu umiestnená vo výške 1 meter nad zemou.
Ombrograf neprestajne zaznamenáva množstvo zrážok na papier navinutý na valci otáčaný hodinovým strojom.
Existuje aj snehomerná lata, ktorá sa využíva na meranie výšky snehu.

Ako sa získavajú informácie o priebehu počasia
Z bežnej stanice umiestnenej na zemi alebo na lodi vznikajú prízemné meteorologické mapy. Pozorovania a mapy sa robia v trojhodinových intervaloch podľa svetového času.
Existujú aj aerologické stanice, pretože posudzovať počasie zo zeme by nebolo dostačujúce. Z týchto staníc, ktorých je však podstatne menej (cca 500), sa v šesťhodinových intervaloch vypúšťajú héliové balóny nesúce sondy, ktoré merajú teplotu, vlhkosť, vzduch, tlak a vietor. Po uskutočnení merania balón praskne a sonda sa znesie padákom na zem.
Prístup k predpovedi je však subjektívny, pretože každý meteorológ vkladá do predpovede svoj osobný pohľad na vec a môže si jeden fakt vysvetliť mierne odlišne ako jeho kolega.

Meteorologické družice a radary sú pomocné diagnostické prístroje. Meteorológom môžu takéto fotografie spresniť frontálnu analýzu najmä nad oceánom.
Na fotografii z družice je vidno aj veľmi rozsiahle meteorologické objekty ako napríklad cyklóny, či fronty. Okrem toho dokáže robiť aj snímky v infračervenej časti spektra- v noci.
Rádiolokátor je veľmi užitočný aj v krátkodobých predpovediach v búrkových situáciách.
Existujú dva typy meteorologických družíc: obežná a geostacionárna. Obežná monitoruje celú Zem, pretože okolo nej obieha. Geostacionárna monitoruje jedno miesto 24 hodín, pretože sa postupne otáča vo výške 36 000 km.

Teória chaosu alebo Čo by bolo, keby...
Začali by sme citáciou Henriho Poincarého, matematika a astronóma žijúceho na prelome 19. a 20. storočia: „...môže sa stať, že malý rozdiel v počiatočných podmienkach vyprodukuje obrovský rozdiel v konečnom stave. Malá chyba v minulosti vytvorí obrovskú chybu v budúcnosti. Predpoveď sa stáva nemožnou a budúcnosť sa stáva náhodnou...“.
Tradične sa chaos definuje ako niečo neusporiadané, zmätočné. Chaos pre nás znamená absenciu štruktúry či systému. Pomysleli ste však niekedy na to, že chaos by mohol byť len sofistikovaný systém na veľmi vysokej úrovni, ktorému nerozumieme pre nízky záber nášho chápania? Nie? Možno by ste mali, pretože podľa teórie chaosu je to len vyššie zriadenie, ktoré nedokážeme pochopiť.

Pri tejto teórii sa môžeme stretnúť aj s tzv. efektom motýlích krídel, v prenesenom význame to znamená, že aj malá chyba v začiatku sa môže stať obrovskou anomáliou v závere. Nič sa nedá merať so stopercentnou presnosťou, takže nám niektoré merania môžu vyjsť úplne odlišne od reality. Takéto javy sa nazývajú chaotické, no je to len naše pomenovanie pre niečo, čomu nerozumieme.
Teraz sa už dostávame k tomu, ako táto teória súvisí s počasím. Veľmi jednoducho- predvídanie počasia zahŕňa toľko zložitých vzorcov, že sme ho nútení charakterizovať ako dlhodobo nepredpovedateľné.
Obzvlášť meteorológovia často pracujú so systémami, ktoré majú vysoký stupeň chaosu, no nie ú schopné vykazovať nejaký periodický cyklus.
Aj keby sme poznali všetky pôsobiace sily, nikdy nebudeme poznať všetky začiatočné podmienky natoľko presne, aby sme dokázali urobiť dokonalú dlhodobú predpoveď, lebo aj malá chyba na začiatku môže byť enormnou chybou na konci.

Ako je to na Slovensku
Na Slovensku existuje 23 profesionálnych staníc (väčšina je automatizovaná), ktoré potom posielajú do centrály, kde sa nachádza centrálny počítač, kódované správy (SYNOP) o aktuálnom stave počasia.
Na podobnom princípe prichádzajú aj správy z okolitých krajín, ktoré ale nie sú také podrobné.
Meteorológ vykresľuje synoptickú mapu raz za šesť hodín.

Na základe toho, čo sa práve v „povetrí“ deje, sa predpokladá to, čo sa v blízkej budúcnosti stane.
Existujú aj dobrovoľné stanice, ale tie merajú len jeden údaj ako napríklad množstvo zrážok. Takýchto staníc je zhruba 700.
Každých desať minút sa tieto správy obnovujú a informujú centrálu o aktuálnej teplote, slnečnom svite, tlaku vzduchu, atď. Niekedy sa automatika pomýli a niektoré údaje sú chybné, to už však patrí k nedokonalosti strojov. Následne sa vytvárajú grafy vlhkosti, teploty...
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Počasie a meteorológia 2.9423 2060 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.