Mýty a legendy: Odpradávna človek pozoroval vtákov a snažil sa ich napodobniť. Archeopteryx – pravták – sa objavil pred 150 mil. rokov na základe veľmi dlhého chvosta, sánky a zubov, ako aj nôh pokrytých šupinami ho považujeme za potomka plazov. telo mal pokryté perím a predné končatiny boli vlastne zakrpatené krídla, ktoré pravdepodobne používal iba na plachtenie. Mýty a legendy najstarších civilizácii potvrdzujú túžbu človeka napodobniť vtákov. Pozrime sa napríklad na príbeh Ikara a jeho otca Daidala, ktorý boli väznení v labyrinte minojského kráľa na Kréte. Útek bol možný iba cez more, a tak Daidalovi prišlo na um zostrojiť krídla z peria pospájané z peria.

V 16.stor Leonardo da Vinci pokladaný svojimi súčasníkmi za najväčšieho génia tých čias. Svojím okom maliara pozoroval let vtákov a vyvodil z neho závery techniky letu. Od svojich tridsiatich rokov až do konca života sa venoval skúmaniu pohybu svalstva počas letu a výskumu viac či menej zložitých strojov. Výsledok: 500 nákresov a 35000 slov. Jeho nápady sú však neuskutočniteľné; človek nemá fyzické predpoklady na lietanie.
Aj keď človek 19.stor.nepoznal ešte Techniku letu, vymýšľal tie najvýstrednejšie stroje. Rytiny z tohoto obdobia nám odhaľujú rozličné ornitoptéry poháňané nevedno akým motorom, ktoré odvážajú cestujúcich na iné kontinenty. Naproti tomu vedci boli ešte stále presvedčení, že človek môže ľahko uviesť do pohybu krídla pomocou páky a lietať s rovnakou ľahkosťou ako vták.

Balóny:
V 18.stor sa zrodili aerostaty. Tieto balóny tak priťahovali pozornosť, až sa na istý čas zabudlo na umelecké krídla. V roku 1783 Joseph a Etienne Montgolfierovci – výrobcovia papiera – uzavreli teplý vzduch do gule. Myšlienka im zišla na um, keď hodili do ohňa papierové vrecúško, ktoré začalo v kozube stúpať. Iní vynálezcovia už pred nimi pomýšľali na takýto experiment. Ale práve Bratom vďačíme za zostrojenie prvého prístroja „ľahšieho ako vzduch“, ktorý verejne predviedol 5. júna 1783 v Annonay. 19.septembra sa ovca, kohút a kačica stali prvými užívateľmi montgolfiéry; prvými vzdušnými pasažiermi.

Fungovanie plynového balóna: Balón sa dvíha až do chvíle, keď sa jeho hmotnosť vyrovná hmotnosti okolitého vzduchu. Aby mohol stúpať, treba sa zbaviť záťaže – vriec s pieskom., aby mohol klesať, otvorí sa pomocou stredového lana záklopka na vypúšťanie plynu. Keď je blízko zeme vlečné lano visiace na zem umožňuje odhadnúť vzdialenosť od zeme. Pri pristávaní sa otvorí trhací uzáver, aby plyn rýchlo unikol, čím sa zabráni tomu, aby vietor vláčil balón po zemi.
Vzducholode: Balón žiaľ podlieha vrtochom vetra. na zmiernenie tohoto neduhu sa došlo na myšlienku zostrojiť aerostat, ktorý by sa mohol poháňať a riadiť – tak sa zrodila vzducholoď.

Pohyb vpred si vyžaduje, aby vzducholoď mala aerodynamický tvar – obal predĺženého tvaru. Aby si obal z jemného plátna zachoval svoj tvar a vzducholoď mohla udržiavať smer, musí byť tlak plynu veľmi silný. Tento tlak sa vo výške ešte zvyšuje a hrozí nebezpečenstvo výbuch obalu. Preto sa tlak reguluje vypúšťaním časti vodíka. Keď však balón klesne, obal zbavený časti svojho plynu je ochabnutý a neúčinný. Vtedy sa naplnia vzduchom kompenzačné balonety, ktoré sa nachádzajú vnútri obalu, aby mu vrátili tvar.

Riadený let:
17.decembra 1903 bolo chladno a fúkal silný vietor. lietadlo bolo pokrstene Flyer stálo na konštrukcii pripravené na let, nasmerované proti vetru. Kto bude letieť prvý? Rozhodol o tom hod mincou, vyšlo to na Orvilla. Let trval dvanásť sekúnd a preletená vzdialenosť bola 36 metrov. Flyer vzlietol v ten deň štyrikrát, bratia sa striedali v riadení. Posledný let bol najdlhší, trval 59 sekúnd a prekonal 260 metrov. Celkove to bolo 98 sekúnd riadeného letu. Bratia Wrightovci vyhrali svoju stávku! Boli prvý na svete, čo sa udržali vo vzduchu na motorovom aeropláne, ktorý úplne riadili