V decembri 1942 sa na veky zmenil vzťah ľudstva k prírode. Pracujúc v tajnom podzemnom vojenskom laboratóriu v Chicagu nazbieral emigrovaní taliansky fyzik Enrico Fermi dostatok uránu na spôsobenie reakcie jadrového štiepenia. Rozdiel atómu, uvoľňujúc inhertnú energiu, ktorá spája všetky látky dohromady. Fermiho objav skoro okamžite transformoval stav zbrojenia, revolucionalizoval medicínu a vyvolal nádej pre „elektrinu tak lacnú, že by sa nemusela merať“. Ale jeho experiment vytvoril tiež niečo, čo pretrváva v extrémne nebezpečnej forme po stovky tisícou rokov – malý balík materiálov rádioaktívneho odpadu.

Postupom času si vedci uvedomili nastavajúcu katastrofu, keď sa tento problém nebude riešiť, a tak vypracovali niekoľko metód na uskladnenie jadrového odpadu.

V roku 1972 navrhol Oak Rodge alternatívu: dočasného uskladnenia na povrchu, tento proces spočíval v uskladnený a strážený jadrového odpadu na povrchu zeme, čo bolo zamietnuté z dôvodu možnej sabotáže a krehkosti ľudskej inštitúcii, lebo odpad bi pretrval aktívny dlhšie ako cela hystoria ľudstva.

V roku 1958 bol vydaný nemecky patent na uskladnenie jadrového odpadu v antartickych ľadovcoch. Tento návrh bol tiež zamietnutý z dôvodu sa pohybovania týchto ladovcou a možnému uvolneniu odpadu do mora, tiež sa vyskytli problémy s dopravou cez búrkové moria.

Relatívne priekupnícka metóda bola metóda vystreľovanie odpadu do vonkajšieho vesmíru. Americká NASA sa zamišla na vynesenie odpadu medzi Zem a Venušu no po výbuchu vesmírnej lode Challenger, vybuchla aj tato nadej.

Pohrebisko na hlbokom dne oceánu je stále aktívne posudzované. Odpad by sa potopil 50 m na spodok sedimentov v oblasti s hĺbkou oceánskou podlahou, ktorá bola stabilná skoro pol milióna rokov. Slabé prúdy a sedimenty by mali prípadnú uniknutú radiáciu izolovať.

Prepracovanie odpadu a jeho opätovné využitie. O tento spôsob likvidácie nie je veľký záujem v z hladom na dostotatok lozisk Uránu, ale niektoré krajiny ako Británia, Francúzka, Rusko o tomto systéme uvažujú.

Transmutácia: je to vlastne konverzia odpadu na krátkodobejšie izotopy, bombardovaním neutrónmi. Posudzuje sa to v USA, Japonsku, Rusku a Francúzku. Geologické ukladanie: je to ukladanie odpadu v baniach niekoľko sto metrov pod povrchom zeme. Toto riersenie je preferovane väčšinou jadrových krajín. Jadrový odpad je problém ktorého sa asi nikdy nezbavme.