Slnko je v mnohých kultúrach uctievané ako božstvo. V starovekom Grécku ho volali Helios, v starovekom Ríme Sol. V astrológii je okrem iného symbolom vitality. Tieto označenia sa používajú ešte aj dnes na pomenovanie javov alebo predmetov, ktoré majú nejaký súvis so Slnkom, napríklad solárna bunka a hélium. S výnimkou sopečnej aktivity a prílivu a odlivu slnečná energia poháňa prakticky všetky procesy dôležité pre život na Zemi, napríklad podnebie a život.
Slnko je jednoznačne najväčšie nebeské teleso Slnečnej sústavy (má približne 100 krát väčší priemer ako Zem) a zahŕňa v sebe až 99,8% hmoty Slnečnej sústavy. Vzniklo asi pred 4,5 miliardami rokov. Je to tiež pomerne obyčajná hviezda, aj keď je jeho hmotnosť väčšia ako priemer hviezd nachádzajúcich sa v Mliečnej dráhe, ktorý sa odhaduje na asi polovicu hmotnosti Slnka.
Slnko je hviezda hlavnej postupnosti, spektrálnej triedy G2, čo znamená, že je o niečo hmotnejšie a teplejšie ako priemerná hviezda, ale oveľa menšie ako modrý obor. Slnko patrí do triedy svietivosti V. Dĺžka života hviezdy typu G2 je približne 10 miliárd rokov (10 Ga) a Slnko vzniklo asi pred 5 Ga (5 miliardami rokov). Slnko obehne Mliečnu dráhu vo vzdialenosti od 25 000 do 28 000 svetelných rokov od jej stredu za 226 Ma (226 milliónov rokov).
Slnko je takmer dokonalá guľa so sploštením približne 9 milióntin, čo znamená, že polárny priemer sa líši od rovníkového iba o 10 km. To je čiastočne preto, že odstredivý efekt slnečnej rotácie je 18 miliónov krát slabší ako príťažlivosť na povrchu (na rovníku).
Zloženie Slnka nie je presne známe. Sonda Genesis, ktorá mala odobrať vzorky slnečného vetra, zlyhala v roku 2004, keď sa jej neotvoril padák pri vstupe do zemskej atmosféry. Všeobecne sa však udáva, že 92,1% Slnka tvorí vodík a 7,8% hélium (tieto percentá udávajú počet atómov, z hľadiska tiaže tvorí vodík 75% a hélium 25%).
Slnečné lúče sú zdrojom energie nevyhnutnej pre rast rastlín a vôbec pre existenciu živých organizmov. Svetlo samotné je formou energie , ktorá sa šíri v malilinkých, neviditeľných vlnách. Svetelné vlny prenášajú drobulinké dávky energie, ktoré voláme fotóny. Keď fotóny vnikajú do nášho oka, podráždia špeciálne svetlocitlivé bunky, a my vidíme. Medzi ďalšie formy energie, ktoré sa šíria vlnami, patria rontgenové lúče, rádiové vlny a tepelné žiarenie. Všetky spomínané príklady sú časti rozsiahleho spektra elektromagnetických vln.
Viditeľné svetlo predstavuje len malú časť elektromagnetického spektra. Všetky elktromagnetické vlny vrátane svetelných sa šíria rýchlosťou asi 300 000 km/s, čo je tak neuveriteľne rýchlo, že za sekundu by obehli zemeguľu osem ráz. Vo vesmíre sa nič nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo.
Varovanie: pohľad priamo do Slnka môže vážne poškodiť zrak.
V strede Slnka, kde je hustota 1,5×105 kg/m3, prebieha termonukleárna reakcia (nukleárna fúzia), premieňajúca vodík na hélium. Každú sekundu sa premení okolo 8,9×1037 protónov (jadier vodíka) na jadrá hélia (inými slovami: 700 miliónov ton vodíka fúzuje na 695 miliónov ton hélia). To predstavuje energiu 4,26 milióna ton hmoty (podľa E = m × c2) alebo energiu výbuchu okolo 9,1×1016 ton TNT za sekundu. Táto energia sa dostáva na povrch Slnka (fotosféra) prostredníctvom konvekcie, absorpcie a emisie a opúšťa ho v podobe elektromagnetickej radiácie a neutrín (a v malej miere tiež ako kinetická a termálna energia slnečného vetra a ako energia magnetických polí). Fyzici sú schopní spustiť termonukleárnu reakciu vo vodíkovej bombe. Jadrová fúzia možno bude v budúcnosti využívaná na výrobu elektrickej energie vo fúznych reaktoroch.
Od svojho vzniku už Slnko spotrebovalo polovicu svojich zásob vodíka. Ďalších 5 miliárd rokov bude ešte v Slnku prebiehať termonukleárna reakcia, až kým sa nenafúkne do rozmerov tzv. červeného obra, čím zároveň pohltí niektoré vnútorné planéty našej sústavy.
Všetka hmota na Slnku je vďaka extrémnej teplote v skupenstve plazmy. To umožňuje, aby Slnko rotovalo rýchlejšie na rovníku ako vo vyšších zemepisných šírkach. Tento rozdiel je zapríčinený magnetickým poľom, ktoré tiež spôsobuje erupcie a spúšťa vytváranie slnečných škvŕn. Na rovníku sa Slnko otočí raz za 25,38 dňa, na póloch raz za 36 dní. Toto sa nazýva diferenciálna rotácia. Astronomický symbol pre Slnko je kruh s bodom vo vnútri /v unicode/ .
