Hľadiac na bronz, ktorý získavame pri dôkladnom opaľovaní, si ani neuvedomujeme, že sa za ním skrýva rad významných biologických účinkov, napríklad baktericídny (usmrcuje niektoré bakteriálne bunky),antirachitický (má veľký význam v regulácii látkovej premeny minerálnych solí, najmä vápnika a fosforu pri tvorbe kostí), erytémogénny (sčervenanie kože) a pigmentizačný vplyv (zhnednutie kože). Nejde však iba o tieto účinky, ale aj o celkové ozdravujúce a otužujúce vplyvy ultrafialového žiarenia, najmä na organizmus. Ultrafialové lúče pôsobia na ľudský organizmus priaznivejšie, ak účinkujú slabšie a dlhšie alebo vo viacerých prerušovaných menších dávkach. Nadmerným účinkom slnečných ultrafialových lúčov vzniká slnečný úpal so sčervenaním pokožky a opuchom, zvýšenou srdečnou činnosťou atď. Nadmerné opaľovanie zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože. Ultrafialové žiarenie je prirodzenou zložkou slnečného žiarenia, poznáme však aj viacero umelých zdrojov (napríklad vo fotáriách). V detských a zdravotníckych zariadeniach a v prevádzkach bez prirodzeného osvetlenia sa zasa používajú nízkotlakové výbojky. Pri niektorých pracovných postupoch sa prejavujú aj škodlivé účinky ultrafialového žiarenia. Týka sa to najmä zvárania, pri ktorom môže vzniknúť zápal spojiviek a rohovky so sčervenaním očí a bolestivosť oči, tieto príznaky po niekoľkých dňoch ustupujú. Z hľadiska ochrany pracovníkov má rozhodujúci význam používanie ochranných okuliarov alebo kukiel so sklom, ktoré neprepúšťajú ultrafialové žiarenie. Tieto prostriedky oslabujú aj jas, ktorý pôsobí na zrak. Niekedy treba pri silnom ultrafialovom žiarení kryť aj ostatné časti tela. Stačí na to zvyčajne pracovný odev a rukavice. Nesmie sa však zabúdať ani na pomocníkov pri zváraní, ktorých taktisto musíme chrániť (napríklad ochrannými štítmi).
Človek prežíva podstatnú časť svojho mimopracovného života v bytoch. Tu nielen odpočíva, ale aj vykonáva domáce práce, učí sa, číta, kreslí a vychováva deti. Je dôležité si uvedomiť, že prevažnú časť našich poznatkov nám sprostredkúva zrak, preto je dôležité dbať o správne osvetlenie v bytoch. Až na malé výnimky (pracovňa, detská izba) v bytoch nie je dominantným parametrom zrakový výkon, ale zraková pohoda a architektúra priestoru.
Ľudské oko je schopné ako svetlo registrovať elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou od asi 400 nm do asi 750 nm. Žiarenie s vlnovou dĺžkou 750 nm sa pritom javí ako červené a žiarenie o dĺžke 400 nm ako fialové. Nanometer (nm) je jedna miliardina metra (10-9 m). Žiarenie s väčšou vlnovou dĺžkou než 750 nm sa označuje ako infračervené žiarenie (IR-žiarenie), žiarenie s vlnovou dĺžkou menšou než 400 nm, ako ultrafialové žiarenie (UV-žiarenie). Pritom sa rozlišujú tri UV-oblasti, ktoré majú fyzikálne a biologicky odlišné pôsobenia. Žiarenie s vlnovými dĺžkami, ktoré sú menšie než 100 nm, patrí k ionizujúcemu žiareniu, čiže k röntgénovému žiareniu alebo gama-žiareniu.
označenie vlnová dĺžka v nm hĺbka prieniku do kože
UV-A 320-400 až do cca. 5 mm
UV-B 280-320 50-100 µm
UV-C 100-280 -
UV-žiarenie v atmosfére
Približne 6 % slnečného žiarenia dopadajúceho na Zem je UV-žiarenie. Zo slnečného žiarenia dosahuje zemský povrch v značnej miere len viditeľné svetlo, žiarenia UV-A a UV-B. Naproti tomu je žiarenie UV-C plne absorbované kyslíkom vrchnej stratosféry alebo mezosféry ako aj ozónovou vrstvou. Žiarenie UV-C pritom štiepi molekuly kyslíka O2 na atómový kyslík O, ktorý sa veľmi rýchlo spája s molekulou O2 na O3, čiže ozón, a tým sa stará o zachovávanie ozónovej vrstvy. Oslabenie slnečného svetla dopadajúceho do zemskej atmosféry sa skladá z rôznorodých absorpčných a rozptylových procesov, ktoré veľmi silne závisia od vlnovej dĺžky žiarenia. UV-A lúče sa stratosferickým a troposferickým ozónom oslabujú len veľmi málo. Naproti tomu sa lúče UV-B v ozónovej vrstve oslabujú o cca. 95 %, takže zemský povrch dosiahne len malá časť. V blízkosti zeme láme UV-žiarenie o. i. NO2 -produkovaný hlavne nákladnými automobilmi – na NO a voľný kyslík O, ktorý sa následne viaže so vzdušným kyslíkom O2 na ozón, čiže O3. Spomíname, že platí: oslabenie = rozptyl + absorpcia
V dôsledku týchto skutočností zohráva ozónová vrstva rozhodujúcu úlohu hlavne pri oslabovaní žiarenia UV-B. Ani silné zníženie ozónovej vrstvy by na zemskom povrchu naproti tomu neviedlo k zvýšeniu žiarenia UV-C, pretože jeho úplná absorpcia by bola ešte dostatočne efektívna aj pomocou menšieho množstva ozónu. Žiarenie UV-A je oslabované, ako bolo spomínané, ozónom len vo veľmi nízkej miere, takže zníženie ozónovej vrstvy nemá na intenzitu žiarenia UV-A veľký vplyv.
Iná je situácie pri žiarení UV-B. Na jednoduché vysvetlenie môžeme vychádzať z toho, že každé percento straty ozónu vedie na zemskom povrchu k 1,5 až 2 % prírastku žiarenia UV-B.
Anatómia kože
Umelecká impresia kože
Aby sme pochopili biologické a fyziologické procesy UV-žiarenia v koži, sú na osoh nejaké poznantky o jej anatómii.
Koža je najväčším orgánom človeka. U dospelého človeka pokrýva plochu o veľkosti cca. 1,6 m2 a predstavuje tak asi 16 % telesnej hmotnosti človeka. Spolu s kožnými výrastkami ako vlasy, nechty, potné a mazové žľazy vytvára koža geneticky podmienený jedinečný fenotyp človeka a okrem toho plní množstvo úloh, ktoré tu sú krátko vymenované:
ochranná funkcia, ochrana vnútra tela ako mechanická a chemická bariéra
tepelná regulácia, napr. zúžením alebo rozšírením krvných ciev
regulácia hospodárenia s vodou, napr. vylučovaním tekutín a solí (potenie)
zmyslová funkcia, napr. vnímanie tepelných vzruchov, dotykov, bolestí
imunitná funkcia, napr. v rámci infekčných ochorení a alergií
komunikácia, napr. sčervenaním alebo zblednutím
Koža človeka sa skladá z pokožky (epidermis) a zamše (dermis). Pod kožou leží podkožné väzivo, subcutis. K takzvaným kožným výrastkom a pod. patria: vlasy, nechty a žľazy, ako napr. potné žľazy.
Biologické pôsobenie UV-žiarenia
Zdrojom prirodzeného UV-žiarenia je slnko. Umelým spôsobom môže byť UV-žiarenie vyrobené pomocou špeciálnych UV-lámp, napr. v medicíne na dezinfekciu alebo v soláriách na zhnednutie. UV-žiarenie však žiaľ vyžarujú aj halogénové lampy. Kvôli nízkej hĺbke prieniku UV-žiarenia do ľudského organizmu sú prakticky postihované len oči a koža a imunitný systém. Pritom musíme rozlišovať akútne a chronické. UV-žiarenie je však pre ľudský život aj potrebné a má radu pozitívnych účinkov.
Pozitívne účinky
V rozumných „množstvách“ má UV-žiarenie radu potrebných a pozitívnych efektov. UV-žiarenie je tak potrebné pre tvorbu vitamínu D v koži. Pre to však postačuje už 10-minútové vystavenie sa slnečnému žiareniu denne. Obidva vitamíny D2 a D3 pritom vznikajú pomocou ultrafialového svetla z oboch provitamínov - ergosterolu resp. 7-dehydesterolu. Vitamín D zohráva pre látkovú výmenu kalcia značnú úlohu. Slnečné svetlo okrem toho stimuluje imunitný systém a podmieňuje tak celkový pocit zdravia. V medicínskej terapii sa UV-žiarenie o. i. používa na liečbu psoriázy a neurodermitídy ako aj na odbúranie určitých porúch citlivosti.
Liečba svetlom sa používa pri depresiách a poruchách rytmu spánku a bdenia.
Škodlivé účinky
Akútne následky
Akútnymi následkami príliš silného UV-žiarenia môžu byť zápal spojoviek a rohovky oka ako aj spálenie (erytém) kože. Pri silnejšom UV-žiarení dochádza na koži k tvoreniu pľuzgierov až po odumieranie kožného tkaniva (nekrózy).
Chronické následky, neskoršie následky
Po dlhoročnom intenzívnom pôsobení UV-žiarenia môže dochádzať k nasledovným trvalým a ireverzibilným poškodeniam:
Na oku: Zákal šošovky (katarakt), degeneratívne zmeny spojoviek ako aj retinopatie.
Na koži: Predčasné starnutie, tvorba vrások. Tieto zmeny označované ako „starnutie“ kože o. i. pozostávajú z: rozšírenia pórov, vyrážok ,poškodení väziva , zničenia elastických vlákien.
Ďalej môže vzniknúť rakovina kože ako:
bazocelulárny karcinóm
karcinóm z dlaždicového epitelu
melanóm (čierna rakovina kože).
Na imunitnom systéme:
Častejšie infekčné choroby ako herpes simplex alebo tuberkulóza. Ďalej existuje negatívny účinok pri vzniku rakoviny, napr. imunosupresiou, čiže oslabením imunitného systému.
Mutácie
Jedno zo značných pôsobení UV-žiarenia pozostáva zo zmeny DNA. Pritom sa bázami pyrimidínov DNA, čiže tymínom a cytozínom tvorí stabilný dimér. Tieto diméry vedú v bunke k poruchám pri transkripcii a neskôr aj pri replikácii (= rozmnožovaní buniek).
Pod transkripciou rozumieme prepis DNA do RNA.
Okrem toho môžu byť následkom zlomy na závitnici DNA.
Takéto stále sa – aj pri normálnom UV-žiarení – uskutočňujúce zmeny sa naprávajú špeciálnymi reparačnými mechanizmami. Jedným z enzýmov dôležitých na tieto „opravy“ je endonukleáza.
Pokiaľ sú tieto reparačné mechanizmy narušené, je následkom napr. ochorenie xeroderma pigmentosum. Pri ňom sa na častiach kože vystavených slnku vyvíja kožná rakovina.
Pri príliš veľkých dávkach UV-žiarenia, ktoré postihujú kožu, sa preťažuje „normálna“ funkcia reparačných mechanizmov, takže následkom môže o. i. byť rakovina.
5.1.Význam svetla pre človeka
- 80 až 90 % informácii zrakom .... spotrebuje 1/4 energie z potravy
- vplýva na fyziologické funkcie a psychiku ....
- väčšina biologických pochodov ... 24 hodinový rytmus, ... striedanie dňa a noci...
Riadi sa tým: krvný tlak, telesná teplota, látkový metabolizmus....
- New York - asi 10 % obyv. trpí sezónnou depresiou ...
- Nesprávne osvetlenie oslabuje zrakový výkon.
- Nesprávne osvetlenie ... aj pálenie očí, bolesti hlavy...
- Nesprávne osvetlenie ... strata koloritu...
- Včely - vidia v ultrafialovom svetle.... Napr.: červený mak odráža aj ultrafialovú... včely ho vidia ako modrý... umožňuje včelám sa orientovať ... ak je zamračené.
5.2. Vplyv svetla na človeka pri práci na počítači
Vplyv pracovného prostredia na človeka pri práci s počítačom. Či si to už človek uvedomuje viac, alebo menej, na jeho psychiku, fyzický a zdravotný stav pôsobí v pracovnom procese celý komplex vonkajších ale aj vnútorných vplyvov. Počnúc alergiou na protivného šéfa, alebo starosti o deti, až po cvrlikajúci pevný disk v počítači, alebo intenzívnu vôňu nového parfému príťažlivej kolegyne. To všetko a ešte omnoho viac vnímajú naše zmysly a odovzdávajú na spracovanie do mozgu. Ten je práve intenzívne zamestnaný 17-timi halierami chýbajúcimi v mesačnej uzávierke, ale nezávisle na tom bez nášho vedomia spracováva aj ostatné impulzy z okolia. A možno práve tie sú na príčine, že tých 17 halierov už dve hodiny nie a nie nájsť. Svetlo Jeho kvalita, umiestnenie zdrojov, odrazy a odlesky majú priamy vplyv na záťaž nášho zraku. Svetlo ovplyvňuje kvalitu a množstvo získavaných zrakových informácií, vplýva na efektivitu práce a pôsobí aj na náš psychický stav. Farby Patria k zrakovým vnemom a ovplyvňujú psychiku pri práci, niektoré priaznivo a ukľudňujúco, iné záporne. Týka sa to aj nielen farebného riešenia priestorov kancelárie, ale aj počítača a jeho komponentov a používaného software. Hluk. Nepríjemné dôsledky hluku pri práci s PC zapríčiňujú stratu koncentrácie a zvýšenú chybovosť, hoci samotné počítače nie sú zdrojom škodlivých prejavov hluku. Pri práci s počítačom sa zdrojom rušivého hluku stávajú najčastejšie zvuky doliehajúce z ulice do miestnosti. Zdroj hluku však môže byť aj priamo vo vašej kancelárií. Mikroklíma Teplo, chlad, vlhko, prúdenie vzduchu. Nízke alebo príliš vysoké teploty pracovného prostredia citeľne ovplyvňujú chybovosť a výkonnosť obsluhy zariadení vplývajú na chorobnosť ľudí. Žiarenie. Najčastejším negatívnym sprievodným javom katódových obrazoviek počítačových monitorov je elektromagnetické žiarenie. Jeho následky začínajú únavou v niektorých prípadoch podráždením pokožky tváre a očí. Stres :Pôsobí na psychiku a ovplyvňuje výkonnosť a chybovosť. Pri dlhodobom pôsobení môže zapríčiniť psychické ale aj telesné ochorenia.
Záver:
Ako by sme využili prírodné energetické zdroje na zveľaďovanie životného prostredia. Neviem kam naše ľudstvo speje, koľko ešte naša planéta znesie, ale týmto smerom to už dlho nemôže ísť. Mnoho ľudí si neuvedomuje, ako našej planéte škodíme. Niekde som čítala, že ľudia sú chorobou tejto planéty, veď za posledných 20 rokov sa naša Zem znečistila viac ako za celú existenciu ľudstva. Bohužiaľ, táto tendencia sa nie že zmenšuje, ba naopak zväčšuje. Koľko rokov musí ešte prejsť, aby si ľudia uvedomili ako silne znečisťujú životné prostredie okolo seba? Obrovské továrne, priemyselné oblasti a milióny automobilov vypúšťajú denno-dennne tony toxických látok na celom svete.
Spaľovanie fosílnych palív vyprázdňuje zdroje a uvoľňuje do ovzdušia škodlivý oxid uhličitý. S týmto sú spojené problémy globálneho otepľovania a klimatických zmien. Čo ponecháme našim deťom takýmto spôsobom života? Zem plače, prosí o pomoc ... Keď siahneme do histórie, zistíme, že svet, v ktorom dnes žijeme, s továrňami, obrovskými mestami a čiže veľkým znečistením, sa zrodil pred menej ako 300 rokmi. Veľké zmeny, ktoré navždy poznamenali život ľudí, priniesla priemyselná revolúcia. Do výroby sa zaviedli stroje, parné stroje, ktoré, ako vieme, pracovali prostredníctvom spaľovania uhlia. Ale výkon uhlia bol pre potreby ľudstva čím ďalej tým menší. Preto hľadali ďalšie zdroje energie. Postupne začali využívať ropu, zemný plyn. Tieto fosílne palivá v nesmiernom množstve znečisťujú Zem. V 20. storočí ľudia prišli na silu atómu. Atómové elektrárne poskytujú potenciálne lacný zdroj energie. V Belgicku a Francúzsku pokrýva jadrová energia 80%; celkovej výroby elektriny. Lenže čo s rádioaktívnym odpadom a rizikom havárie? Hoci sú dnes jadrové elektrárne najväčším zdrojom energie na celom svete, myslím, že do budúcnosti by sa ich počet mal zmenšovať a postupne by mali byť nahradené inými zdrojmi. Na sklonku 21. storočia ľudia začali rozmýšľať nad novými zdrojmi energie. Čoraz intenzívnejšie by sme mali využívať alternatívne zdroje s minimálnym vplyvom na životné prostredie. Mohli by sme viac využívať slnečnú energiu, energiu vetra, morských vĺn, prílivu a odlivu a v neposlednom rade energiu gravitácie a tepla samotnej Zeme. Pohľad na veterné farmy je čoraz častejší. Využívajú ho už v mnohých vyspelých štátoch ako Holandsko či Dánsko.
Prekážkou pre rozvoj tejto energie je to, že vyžaduje stálu cirkuláciu vzduchu. Veterné elektrárne môžu byť vybudované len na miestach s veľkým počtom veterných dní. Prečo by sme aj na Slovensku nemohli postaviť veterné farmy? Určite by sa našli miesta najmä v Tatrách alebo iných pohoriach, kde by sa zmestili. Tu nachádzame ďalšiu prekážku, hlavne pre krajiny ako Slovensko. Cena tejto energie je v porovnaní s ostatnými zdrojmi dosť vysoká, ale postupne klesá a myslím, že energia sa môže rozrásť na významný zdroj energie. Vodná energia je najrozvinutejšou medzi obnoviteľnými zdrojmi energie. Využíva sa nielen v západných štátoch, ale dokonca aj na Slovensku. Je prakticky jediným alternatívnym zdrojom, ktorý sa v širšej miere využíva aj u nás. Výstavba vodných elektrární nevyžaduje veľký zásah do prírody a na Slovensku máme dostatok vodných zdrojov, ktoré nám poskytujú podmienky pre stavanie a využívanie hydroelektrární. Najdôležitejším a najvýznamnejším prírodným zdrojom je slnečná energia. Tento spôsob využitia energie je ešte len v ranných štádiách vývoja a dnes nás zásobuje ešte len mizivým percentom všetkej energie. Ale v budúcnosti sa môže rozrásť do najväčšieho dodávateľa využiteľnej energie pre ľudstvo. V niektorých štátoch ako USA alebo štáty západnej Európy sa stavajú obrovské solárne panely, ktoré dodávajú veľké množstvo energie.
Vývoj a výstavba týchto panelov je finančne náročná, a preto sa nerozvíja rýchlejšie. Na Slovensku by sme mohli nasledovať štáty ako Rakúsko, kde sa solárne články na rodinných alebo obytných domoch stáva čoraz bežnejší. Podľa môjho názoru, to čo zastavuje ľudí je prvotná investícia. Vskutku je vysoká, ale mnoho ľudí si neuvedomí, že neskôr by sa ukázalo, že sa vyplatila. Ja to vidím tak, že sa nesmierne znečisťovanie „ Matky Zeme“ tak ľahko nezastaví, kým sa nezmení myslenie ľudí. Tých pár nadšencov, ktorí sa celým svojím bytím venujú tejto problematike, nestačí. Mojím riešením je určite zmena zmýšľania všetkých alebo väčšiny ľudí. Až potom by sme sa mali venovať otázke ako využíť prírodné zdroje. A pretože sa myslenie dospelých ľudí už len veľmi ťažko mení, malo by sa začať už s deťmi v najmladšom veku.
Myslím tým vážny prístup v školách, zameraný tejto problematike. Žeby to bolo ďalšie pokolenie, ktoré zachráni modrú planétu? Ale či už nebude neskoro? Bolo by veľmi smutné, keby ľudia za 100, 200 rokov mohli vyjsť na ulice už len v skafandroch, s kyslíkovými bombami na chrbtoch. Divú zver by videli už len v encyklopédiách a zelené rastliny vo svojich snoch. A o našej generácie by rozprávali ako o tých, ktorí ešte mohli zastaviť záhubu Zeme, ktorí ešte mohli UROBIŤ NIEČO.
