Ak je Mesiac na svojej dráhe k Zemi bližšie, potom jeho kotúčik je väčší ako slnečný. Počas zatmenia tak Mesiac zakryje celé Slnko a nastane úplné zatmenie. Ak však Mesiac na svojej dráhe je v okamihu zatmenia od Zeme ďalej, potom kotúčik je menší ako slnečný, a okolo tmavého Mesiaca ostane jasný žiariaci prstenec. Vtedy nastáva prstencové zatmenie, ktoré je vlastne špeciálnym prípadom čiastočného zatmenia. Tretia možnosť je, keď Mesiac len prejde cez disk Slnka, pričom ho nezakryje celkom. Ide o čiastočné zatmenie Slnka.

Čiastočné zatmenie nastáva vždy aj pri úplnom zatmení. Slnko sa najprv zakryje len z časti a až potom úplne. Rovnako je to po jeho odkrytí, keď vidno len jeho časť. Zatmenie Slnka možno pozorovať každý rok (väčšinou 2, niekedy aj 3, 4 zatmenia ročne), ale vždy z iného miesta na Zemi. Pritom každé zatmenie môže byť iné. Poznáme 3 druhy zatmení Slnka - úplné, prstencové a čiastočné. Závisí to od polohy Mesiaca v priestore, ktorý sa nám "premieta" na zdanlivé pozadie - oblohu. Teda zjednodušene povedané, závisí to od toho, do akej polohy na oblohe, sa dostanú Slnko a Mesiac, a ešte od vzdialenosti Mesiaca od Zeme.

Keďže obežná dráha Mesiaca nie je presne kruhová, ale eliptická, môže byť raz k Zemi bližšie, inokedy ďalej. Preto sa mení jeho uhlový priemer a preto je raz o trochu väčší a raz menší. Tie rozdiely veľkosti sú veľmi malé a voľným okom nepostrehnuteľné. Pri javoch, ako zatmenie Slnka, sa to však už dá postrehnúť. Posledné úplné zatmenie bolo 11. 8. 1999.