Analýza poveternostnej situácie:

Zaoberá sa stavom a vývojom najmä tých meteorologických procesov, ktoré majú vplyv na súčasný stav počasia a jeho očakávaný vývoj na určitom území. V zjednodušenej forme je prezentovaná v televíznej alebo rozhlasovej predpovedi počasia. Na vypracovanie takejto mapy je potrebné dôkladné pozorovanie počasia.

Pozorovanie počasia:

Zahŕňa nielen vizuálne sledovanie a predpovedanie atmosférických javov, ktoré nemožno merať (búrka, rosa, hmla...), ale aj meranie meteorologických prvkov, ako napríklad teplota, tlak a vlhkosť vzduchu, smer a rýchlosť vetra, množstvo zrážok, výška snehovej pokrývky pomocou prístrojov.

Počasie pozorujú meteorologické stanice vo vopred stanovených termínoch. Existujú presne stanovené štandardy na meranie počasia - to zaručuje porovnateľnosť zistených informácii. K meteorologickému meraniu je potrebná takzvaná záhradka, v ktorej sa nachádzajú prístroje na meranie atmosférických javov.

a.) Meranie teploty

Meria sa teplomerom, ktorý je v priamom kontakte so vzduchom. V meteorológii sa za vystihujúce považuje meranie teplomerom umiestneným v meteorologickej búdke. Meria sa minimálna nočná, minimálna prízemná, maximálna denná a vyrátava sa priemerná denná teplota. Merania sa rozlišujú. Priemerná teplota sa vypočítava z troch denných meraní. Pri výmene správ sa vždy uvádza teplota v ˚C. Existuje aj Farenheitova a Kelvinova stupnica. Na meranie sa využíva aj termograf, čo je vlastne stočený bimetalický pásik, ktorý sa pri zmenách teploty skrúca alebo narovnáva.

b.) Meranie tlaku

Používajú sa tri typy meračov tlaku vzduchu:

Ortuťový tlakomer tvorí uzavretá sklená rúrka ponorená do nádoby s ortuťou. Aneroid je kovový prístroj, ktorého škatuľka sa pri zmenách tlaku deformuje. Mikrobarograf je sústava škatuliek, ktoré menia svoj objem pri zmenách tlaku. Tlak sa meria v pascaloch.

c.) Meranie dĺžky slnečného svitu

Dĺžka slnečného svitu ovplyvňuje dennú teplotu vzduchu. Na tento účel sa používa heliograf.

d.) Meranie smeru a sily vetra

Smer vetra znamená, odkiaľ vietor vanie, nie kam vanie, ako sme si mnohí mysleli. To znamená, že severný vietor fúka na juh, južný na sever a juhozápadný na severovýchod atď.

Meranie smeru a rýchlosti vetra sa vykonáva anemometrom, čo je vlastne rotujúci miskový kríž a smerovka. Tento prístroj, pokiaľ je jeho súčasťou aj registračné zariadenie, sa nazýva anemograf.

e.) Meranie množstva atmosférických zrážok

Môžeme merať množstvo zrážok v milimetroch spadnutých na určitú plochu. Na toto nám slúži:

- Zrážkomer - prístroj na meranie množstva spadnutých zrážok (kvapalné aj tuhé skup.). Je to nádoba v tvare valca z kovu umiestnená vo výške 1 meter nad zemou.
- Ombrograf - neprestajne zaznamenáva množstvo zrážok na papier navinutý na valci otáčaný hodinovým strojom.

Existuje aj snehomerná lata, ktorá sa využíva na meranie výšky snehu.

Ako sa získavajú informácie o priebehu počasia

Z bežnej stanice umiestnenej na zemi alebo na lodi vznikajú prízemné meteorologické mapy. Pozorovania a mapy sa robia v trojhodinových intervaloch podľa svetového času.

Existujú aj aerologické stanice, pretože posudzovať počasie zo zeme by nebolo dostačujúce. Z týchto staníc, ktorých je však podstatne menej (cca 500), sa v šesťhodinových intervaloch vypúšťajú héliové balóny nesúce sondy, ktoré merajú teplotu, vlhkosť, vzduch, tlak a vietor. Po uskutočnení merania balón praskne a sonda sa znesie padákom na zem.

Meteorologické družice a radary sú pomocné diagnostické prístroje. Meteorológom môžu takéto fotografie spresniť frontálnu analýzu najmä nad oceánom.

Na fotografii z družice je vidno aj veľmi rozsiahle meteorologické objekty ako napríklad cyklóny, či fronty. Okrem toho dokáže robiť aj snímky v infračervenej časti spektra - v noci.

Rádiolokátor je veľmi užitočný aj v krátkodobých predpovediach v búrkových situáciách.

Existujú dva typy meteorologických družíc: obežná a geostacionárna. Obežná monitoruje celú Zem, pretože okolo nej obieha. Geostacionárna monitoruje jedno miesto 24 hodín, pretože sa postupne otáča vo výške 36 000 km.

Ako je to na Slovensku

Na Slovensku existuje 23 profesionálnych staníc (väčšina je automatizovaná), ktoré potom posielajú do centrály, kde sa nachádza centrálny počítač, kódované správy (SYNOP) o aktuálnom stave počasia. Na podobnom princípe prichádzajú aj správy z okolitých krajín, ktoré ale nie sú také podrobné. Meteorológ vykresľuje synoptickú mapu raz za šesť hodín. Na základe toho, čo sa práve v „povetrí" deje, sa predpokladá to, čo sa v blízkej budúcnosti stane. Existujú aj dobrovoľné stanice, ale tie merajú len jeden údaj ako napríklad množstvo zrážok. Takýchto staníc je zhruba 700. Každých desať minút sa tieto správy obnovujú a informujú centrálu o aktuálnej teplote, slnečnom svite, tlaku vzduchu, atd.