Mars je jediná planéta s červeným nádychom na nočnej oblohe. Toto sfarbenie spôsobuje železo v marťanskej pôde. Oddádavna sa ľuďom zdalo, že Mars je zahalený v krvi a ohni. Preto ho pomenovali po mytologickom bohovi vojny, ktorý sa u Rimanov nazýval Mars a u Grékov Áres. Mars a Zem majú veľa spoločného, preto sa Mars niekedy nazýva menším bratom Zeme. Dĺžka ich dňa je takmer rovnaká.

Obe planéty majú hory, kaňony, púšte, sopky a polárne čiapky. Obe majú aj korytá riek, hoci tie na Marse sú teraz suché. Mars má niektoré ozaj mimoriadné pozoruhodnosti. Jednou z nich je Olympus Mons, najväčšia sopka v Slnečnej sústave. Ďalšou je Valles Marineris, sústava kaňonov, tiahnuca sa viac než 4800km-asi ako celá šírka USA. Na Marse sú staré korytá riek. Hoci teraz sú suché, kedysi boli naplnené vodou. Kam sa tá všetka voda podela? Väčšina z nej skončila v ľadovej čiapke na severnom póle Marsu. Niečo z nej môže ležat zamrznuté a ukryté hlboko pod marťanským povrchom.

Mars má dva drobné masiace zemiakovitého tvaru: Fobos a Deimos. Oba boli pravdepodobne asteroidy, ktoré zachytila príťažlivosť Marsu. Väčší Fobos s dĺžkou 28km je bližšie k Marsu. Fobos obieha planétu rýchlo raz za každých 7h a 39min. Deimos je dlhý iba 16km a má omnoho hladší povrch. Okolo Marsu obehne raz za 30 hod.