Mesiac:

Druhým najjasnejším telesom na oblohe je Mesiac, náš najbližší vesmírny sused. Stredný priemer Mesiaca je 3476 km. Je teda o niečo väčší ako štvrtina Zeme. Mesiac má tvar elipsoidu, ktorého polárna os je iba o 3 km kratšia ako jeho hlavná os namierená smerom k Zemi. Hmotnosť Mesiaca, 7,35. 1022 kg, je iba 1/81 hmotnosti Zeme. Gravitačné zrýchlenie na mesačnom povrchu dosahuje 1,62 m/s2, čo je zhruba šestina zemskej gravitácie. Úniková rýchlosť z povrchu Mesiaca je iba 2,4 km/s. Náš sused je teda veľmi perspektívnou stanicou na stavbu a vypúšťanie ťažkých kozmických lodí v budúcnosti. Mesiac na rozdiel od Zeme nemá ani magnetické pole, ani atmosféru. Názvy mesačných útvarov vznikli v čase, keď Galilei roku 1609 zamieril svoj ďalekohľad na Mesiac a rozpoznal na ňom, ako sa domnieval, moria a horstvá. Tieto názvy sa udomácnili a pretrvávajú podnes, hoci v skutočnosti na mesačnom povrchu niet nijakej vody a v pravom zmysle slova ani vrchov. Najlepší čas na pozorovanie Mesiaca je 2-3 dni po prvej štvrti. Mesiac je vtedy vo vhodnej pozícii na večernej oblohe a povrchové detaily sa nestrácajú v oslňujúcom jase plného kotúča. Ak pozorujeme Mesiac večer čo večer, počnúc tenkým kosáčikom až po spln, vidíme, ako sa menia tiene a vystupujú či strácajú detaily na povrchu. Výskum Mesiaca obletom začala roku 1959 Luna 1. Ešte v tom istom roku Luna 3 vyslala na Zem prvé snímky odvrátenej časti mesačného povrchu. Ďalšie sondy Mesiaca, Rangery, zhotovili v rokoch 1964-1965 snímky mesačného povrchu s rozlišovacou schopnosťou od 90 do 25 cm. Presné mapovanie 97 % povrchu Mesiaca vykonali Lunar Orbitery v rokoch 1966-1967. Na ich snímkach vidieť detaily veľkosti 1 m. V tomto čase (1966) už na povrchu Mesiaca mäkko pristáli Luna 9 a Surveyor 1 a zhotovili snímky okolia miesta pristátia s rozlišovacou schopnosťou 1 až 0,5 mm. Výskum Mesiaca vyvrcholil programom Apollo: 21. júla 1969 Neil Armstrong a Edwin Aldrin pristáli ako prví ľudia na mesiaci v lunárnom module Orol z kozmickej lode Apollo 11. Po nich navštívilo Mesiac ešte 5 ďalších dvojčlenných posádok, posledná v decembri 1972. V roku 1970 začala pracovať na povrchu Mesiaca automatická stanica Lunochod 1, ku ktorej sa pridal roku 1973 Lunochod 2. Medzitým Luna 20 (1972) priniesla vzorky mesačnej pôdy na Zem. Tmavšie miesta na povrchu Mesiaca nazývame moria. Sú to rozsiahle, na prvý pohľad hladké plochy stuhnutej lávy, ktoré vznikli asi pred 3 miliardami rokov.