Venuša sa nachádza v slnečnej sústave ako 2. planéta od Slnka. Je obklopená hustými žltými oblakmi, ktoré odrážajú časť slnečného svetla, čo má za následok, že Venuša je po Slnku a Mesiaci
najjasnejším telesom na oblohe.
Hustá atmosféra na Venuši spôsobuje horúce dusné prostredie, povrchové teploty tam dosahujú 480˚ C a atmosferický tlak je 90 krát väčší než na Zemi. Žltú farbu mračien spôsobuje kyselina sí-
rová. Jej hladina sa mení, z čoho sa dá usúdiť, že niektoré sopky na Venuši sú možno doteraz aktí-
vne. Kozmické sondy zmapovali radarom 98% povrchu Venuše. Venuša je celkovo viac plocha ako Zem a cez 2/3 planéty pokrývajú ohromné sopečné plochy žeravej púšte. SKLENNÍKOVÝ EFEKT
Aj keď není Venuša k Slnku najbližšie, v Slnečnej sústave je najhorúcejšou planétou. Na Venuši aj na Zemi prichádza zo Slnka krátkovlnné infračervené žiarenie, ohrieva pôdu a vracia sa späť ako dlhovlnné infračervené žiarenie. Časť tohto žiarenia - tepla je na Zemi pohltená atmosférou a vzni-
ká skleníkový efekt. Na venuši je skleníkový efekt úplný - atmosféra zadrží všetko teplo.

VNÚTORNÁ STAVBA
Atmosféra Venuše sa skladá z 96% Oxidu uhličitého, 3,5% Dusíka a 0,5% Oxidu uhoľnatého, argó-
nu, oxidu síričitého a vodnej pary. Kôra Venuše má hĺbku 50 km a je z kremičitej horniny. Plášť je
hrubý 3000 km a je zložený z horniny. Polomer jadra je 3000 km a skladá sa z polotuhého železa a
niklu.
Na Venuši je zaujímavé, že okolo svojej osi sa ako jediná otáča do opačnej strany. Obeh okolo Sln-ka jej trvá 224,7 pozemských dní a rotácia okolo osi 243 pozemských dní.