Jupiter
Jupiter je piatou planétou v poradí od Slnka. Bol pomenovaný po vládcovi rímskych bohov, je to najväčšia planéta slnečnej sústavy. Svojim priemerom 142 984 kilometrov mnohokrát prevyšuje Zem. Na oblohe je pozorovateľný po väčšinu roka ako veľmi nápadný objekt. Je štvrtým najjasnejším objektom na oblohe.
Obeh okolo Slnka trvá Jupiteru veľmi dlho, takmer 12 rokov v strednej vzdialenosti 779 miliónov kilometrov. Naopak, jednu otočku okolo vlastnej osi vykoná veľmi rýchlo, za necelých 10 hodín. Je to najrýchlejšie rotujúca planéta.
Jupiter obklopuje mohutná atmosféra, ktorá sa skladá prevažne z vodíka (asi 90%) a hélia (okolo 10%). Jupiter nemá pevný povrch v tom zmysle ako planéty zemského typu. Smerom do stredu planéty teplota a tlak postupne rastú. Vo veľkých hĺbkach, kde je tlak už dostatočne veľký, prechádza prostredie z plynného na kvapalné. V samom strede planéty sa nachádza pravdepodobne len relatívne malé pevné jadro.
Teplota smerom ku stredu planéty rýchlo stúpa. Vrchné vrstvy oblakov majú okolo mínus 145 °C. V hlbších vrstvách atmosféry, kde dosahuje tlak 1000 hPa (ako na Zemi) je okolo mínus 110 °C.
Viditeľný povrch Jupitera, čiže horná vrstva oblačnosti, má charakteristický vzhľad. Striedajú sa na ňom svetlejšie a tmavšie pásy. Okrem toho sa tam vyskytuje mnoho oválnych útvarov, z ktorých najznámejšia a najstabilnejšia je Veľká červená škvrna. Je to cirkulačný útvar podobný hurikánu na zemi, farba súvisí pravdepodobne so silnou koncentráciou fosforu. Svojimi rozmermi táto škvrna presahuje našu Zem.
Jupiter má veľmi silné magnetické pole, ktoré svojou intenzitou prevyšuje magnetické polia všetkých ostatných planét slnečnej sústavy. Jupiter obklopuje nevýrazný prstenec z prachu a plynu. Okolo Jupitera obieha celkovo 61 mesiacov, z ktorých najväčšie a najznámejšie sú Io, Európa, Ganymedes a Kalisto. Objavil ich GALILEO GALILEI v roku 1610. Ganymedes je najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Svojím priemerom 5 262 kilometrov je väčší ako planéty Merkúr a Pluto. Na mesiaci Európa sa pod vrchnou vrstvou ľadu pravdepodobne nachádza tekutý oceán vody, ktorá je (aspoň zatiaľ si to myslíme) nevyhnutná pre život. Veľmi zaujímavým mesiacom je Io, ktorý prejavuje najväčšiu sopečnú aktivitu zo všetkých známych telies v slnečnej sústave. Na Jupiteri bola prvýkrát priamo pozorovaná zrážka dvoch telies v slnečnej sústave a to v roku 1994 Jupitera a rozpadnutého jadra kométy Shoemaker-Levy 9.
Do blízkosti Jupitera sa dostalo zatiaľ 6 kozmických sond. Boli to Pioneer 10 a 11, Voyager 1 a 2, Ulysses, ktorého hlavnou úlohou však bolo skúmať Slnko a sonda Galileo, ktorá dodnes neúnavne pracuje na obežnej dráhe okolo planéty a prináša nám stále nové poznatky nielen o samotnom Jupiteri ale aj o jeho mesiacoch.
Jupiter v číslach:
Rovníkový priemer: 142 984 km
Hmotnosť (Zem = 1): 317,94
Dĺžka dňa: 9 h 50 m
Dĺžka roka: 11,86 r
