Korózia je znehodnocovanie materiálu, spôsobené vzájomnou interakciou materiálu a prostredia. Pojem korózie nemožno redukovať iba na vplyv chemického zloženia prostredia. Významnú úlohu tu má teplota, mechanické namáhanie a ďalšie činitele. Materiály nemožno jednoznačne rozdeliť na korózne odolné a neodolné.

Napr. bežná konštrukčná oceľ triedy 11 je v atmosfére napádaná predovšetkým spoločným pôsobením vlhkosti a kyslíka za vzniku hrdze. Tá istá oceľ sa v zriedenej kyseline dusičnej veľmi rýchlo rozpúšťa, naproti tomu v koncentrovanej kyseline dusičnej odoláva v dôsledku pasivácie povrchu. Korózne správanie sa všetkých materiálov, teda kovov, ich zliatin, plastov, ale aj dreva, betónu a skla je potrebné hľadať v základných princípoch termodynamiky a reakčnej kinetiky.

Pri voľbe protikoróznej ochrany je potrebné zosúladiť hľadisko technické a ekonomické, čo znamená, že je potrebné s ohľadom na predpokladanú životnosť zariadenia riešiť kompromis nákladov na ochranu s jej prínosom počas prevádzky a údržby. Vždy sa však musí vychádzať z požiadavky funkčnej spôsobilosti.


Protikorózna ochrana zahŕňa tieto možnosti:

-voľba vhodného konštrukčného materiálu (imunita, pasivita),
-vhodné konštrukčné riešenie (tvarová jednoduchosť),
-úprava korózneho prostredia (inhibítor),
-aplikácia povlakov (organické, anorganické alebo kovové),
-použitie inertného prostredia (inertné plyny),
-elektrochemická ochrana (katodická a anodická ochrana).

Katodická ochrana sa používa najmä pri inštalácii zariadení v zemi. Podstatou katodickej ochrany je zrušenie potenciálových rozdielov. Zavedením vonkajšieho prúdu sa potenciál umelo zvýši na rovnovážnu hodnotu anódy, čím sa potenciál vyrovná a korózia sa zastaví. V praxi sa používajú dve riešenia:

- V najbližšom okolí chráneného objektu sa rozmiestnia elektro-chemicky ušľachtilé anódy zo zliatiny horčíka, hliníka alebo zinku. Prúd prebiehajúci v dôsledku rozdielnej ušľachtilosti zabezpečuje katodickú ochranu. Je však pritom potrebné nájsť technicky aj ekonomicky optimálne riešenie, týkajúce sa počtu anód, ich hmotnosti a životnosti.

- Iné riešenie predstavuje ochranu zavedením jednosmerného elektrického prúdu. Kladný pól sa spojí s anódami (napr. z oceľového odpadu) a záporný sa spojí izolovaným vodičom s chráneným objektom. Anódy bývajú vo vzájomnej vzdialenosti do 50 metrov, ich vzdialenosť pozdĺž chráneného potrubia býva do 5 metrov.

Katodická ochrana v modifikovanej forme sa používa tiež pre ochranu vnútorných povrchov nádrží s elektrolytom. Do tejto skupiny patrí tiež ochrana proti tzv. “bludným prúdom”, ktoré vznikajú v okolí vedení jednosmerného prúdu (trakčné vozidlá, zvarovne, elektrolyzéry), ale aj pri interferencii viacerých katodických ochrán. Toto nebezpečenstvo možno eliminovať prepojením susediacich zariadení, dodatočnou izoláciou podložia alebo použitím hĺbkových zemniacich elementov.

Anodická ochrana spôsobuje vyvolanie anodickej polarizácie a následnej pasivácie povrchu. Pre jej využitie je však potrebné poznať závislosť medzi prúdovou hustotou a potenciálom pre zvolenú kombináciu materiál - elektrolyt, čo nie je vždy k dispozícii. Anodická ochrana je vhodná pre vnútorné povrchy najjednoduchších geometrických tvarov.